Nadhľad je jedna z najdôležitejších vecí, a to nielen pri písaní

Uverejnené 18. 02. 2017, Autor/ka: Bruja

Slovenská fantasy literatúra získala svieži prírastok v podobe (zatiaľ) dvoch kníh zo série Mariotovi dediči. Ich autorkou je Majka Holecyová, ktorú už mnohým návštevníkom Fantasy-sveta predstavovať nemusíme. Prinášame vám rozhovor, v ktorom sa dozviete, čo symbolizuje zelená farba na obálke knihy Blúdenie, ako dlho trvalo, kým Predurčenie získalo tú podobu, v ktorej ho poznáme, a mnoho ďalších zaujímavostí.

Už niekoľko mesiacov je na našom knižnom trhu tvoja prvá kniha Mariotovi dediči – Predurčenie, ktorá je úvodnou časťou štvordielnej série. Aké sú tvoje pocity teraz, keď poznáš reakcie čitateľov na knihu?

Spomínam si, aká som bola nervózna, keď mala prísť prvá kniha. Predsa len, išla som s kožou na trh a vôbec som netušila, aké budú reakcie, čo ma čaká... Pri vydaní druhej knihy som bola ďaleko pokojnejšia, lebo som vedela, že reakcie budú ako vždy aj pozitívne aj negatívne, vedela som, že ma čakajú promo akcie, odpisovanie, podpisovanie...

A hlavne som vedela, že každá reakcia (aj negatívna), každá činnosť súvisiaca s reklamou knihy ma poteší a bude ma to baviť.

Otázka, ktorá ti už musí liezť na nervy, ale asi nikdy neprestane ľudí zaujímať. :) Podobá sa Mija na teba? Alebo je to len celkom vymyslená postava, ktorá s tebou nemá nič spoločné? Chcela by si byť ako ona?

Téma „Mija“ je celkom obľúbená už len kvôli podobnosti našich mien (hoci nie je zámerná). Navyše jej povaha je dosť kontroverzná. To bolo mojím cieľom. Nechcela som opisovať klasicky hrdinskú postavu so samými dobrými vlastnosťami a inteligenciou, ktorú nikdy nič nerozhádže. Samozrejme tieto dobré postavy majú isté výchovné prvky, ale to ponechávam rozprávkam, ja som písala pre mládež. A omnoho viac sa mi páči predstava postavy, ktorá sa síce nenarodila ako extrémne vyrovnaný, inteligentný a šľachetný človek, ale ktorá sa na takéhoto človeka mení.

A nie, určite by som nechcela byť ako ona. Pubertu už mám úspešne za sebou. :)

A čo Miseag? Myslela si pri vytváraní jeho postavy na niekoho konkrétneho? Inšpiroval ťa nejaký chalan?

To je tak. Ak ženy opisujú nejakú romantickú zápletku, často je mužský hrdina vyfantazírovaný, predstaviteľ toho, po čom samotné autorky túžia. Moja predstava o ideálnom mužovi je dnes samozrejme iná, ale asi vieš, že prvotná myšlienka Miseaga pochádza z hlavy šestnásťročného dievčaťa...

Nedávno vyšlo druhé pokračovanie s názvom Blúdenie. Čo nám o ňom môžeš povedať?

Druhá časť je venovaná zelenému ohňu. Zelená farba nesymbolizuje len prírodu, ale aj pravdu a dôveru. A presne to sú tie tri základné kúsky, na ktorých som vystavala druhú knihu. Odohráva sa v lesoch, v klane Maettregov, ktorí si nadovšetko ctia prírodu a mier. Mariotovi dediči sú postavení pred nové skúšky a aby ich zvládli, musia si začať dôverovať. A to je napokon cesta k pravde – k pravde o tom, čo je to Kniha odpovedí, kto sa naozaj skrýva za hrozivým menom Marioto aj o tom, aké mocné dokáže byť priateľstvo. Nuž a viac sa môžete dozvedieť na oficiálnej stránke a ešte viac v samotnej knihe.

Prečo dostala kniha názov Blúdenie a ako sa ti páči obálka? Vyberala si ju ty?

Ak by som mala dôkladne vysvetliť význam názvu, musela by si sem dopísať POZOR SPOILER! Preto len tak stručne – dediči blúdia lesmi, blúdia v nových zisteniach, vo svojich vlastných pocitoch... až napokon objavia niečo, o čo sa vždy dá oprieť - svet okolo nás sa môže zmeniť, ale nezmení to, kým sme. Na tvorbe obálky som sa aj ja samozrejme podieľala a pripomienkovala. Výsledok je skvelý - zelenú farbu mám rada a Miseag vyzerá skoro ako Miseag v mojej hlave.

Stretneme sa v Blúdení s novými postavami?

Samozrejme! V každej knihe sa objaví pár nových postáv. Niektoré sú len epizódne, niektoré sa v príbehu trvalo usídlia. Napríklad postavu Natrigy (a jej druhého ja Adrigy) som si tak obľúbila, že neviem, čo by som bez nej robila v ďalších knihách!

V čom vidíš najväčšie rozdiely medzi Predurčením a Blúdením?

Okrem istého časového obdobia (4 roky) medzi ich napísaním? Predurčenie bol prológ do príbehu, v Blúdení zachádzame hlbšie do povahy postáv, do tajomstiev, ktoré boli v prvej knihe iba načrtnuté. Druhý diel sa odohráva v omnoho kratšej dobe ako prvý, preto je dej plynulejší a samozrejme aj akčnejší. Mohla by som takto vymenúvať ďalej, ale bojím sa, že by si to opäť vyžiadalo označenie POZOR SPOILER!

Možno trochu predbehnem, ale ako je na tom tretie pokračovanie série? Kedy sa ho dočkáme?

Tretí diel je už vo vydavateľstve. Podrobnejšie informácie sa čitatelia včas dozvedia.

Dozvieme sa v ďalšom dieli, ako sa Mija naozaj volá?

POZOR SPOILER! Nie. Ale určite sa to dozviete. (Z čoho logicky vyplýva, že odpoveď dostanete až v poslednej časti.)

Prezradíš nám niečo o tom, ako sa bude vyvíjať vzťah Mije a Miseaga? Myslím, že ženské čitateľky určite ničí zvedavosť. :)

Veď ich poznáte. Vedia čarovať, zaklínať, lietať, ale v otázke vzťahov sú ako malé deti. Treba im dať čas a čakať, kam ich tie vzájomné (ne)sympatie dovedú.

Čo ťa presvedčilo, aby si poslala rukopis do vydavateľstva? Odhodlávala si sa k tomu dlho?

Túto myšlienku mi vnukol kamarát, ktorý tiež píše. Rukopis som poslala pár čitateľom, ktorí poznali moju fanfiction tvorbu a vypýtala som si ich názory. Podporili ma v tej myšlienke a ja som to napokon skúsila.

Čo všetko si musela spraviť, aby ti vydali knihu?

Písať, písať, veľa písať. Odoslať rukopis, potom opäť písať, opravovať, upravovať a čakať. Vydanie knihy je pomerne dlhý proces a podieľa sa na ňom veľa ľudí. Rozhodne to nepríde zo dňa na deň a rozhodne to nie je bez istého osobného vkladu.

Máš v pláne aj iné fantasy projekty, ktoré by si chcela vydať?

Joj a kto by nemal? Hlavne, keď už som držala tú prvú knihu v ruke, priala som si zažívať ten pocit znova a znova. Aj po tom, čo si prečítam nové reakcie na knihy, hovorím si, že to má zmysel, že presne toto chcem robiť. Určite chcem dopísať jeden už načatý fantasy príbeh. Potom sa rozhodnem, akým smerom sa vydám, ale predpokladám, že aspoň raz skúsim napísať aj niečo z nudnej, sivej reality. Snáď mi túto túžbu fantasisti odpúšťajú. :)

Koľko času zabralo napísanie jednotlivých kníh?

Práca na prvej knihe nemala konca. S prestávkami som ju písala skoro štyri roky. Ďalšie knihy som zvládla napísať v priebehu pol roka. Je to jednoduchšie, lebo ich dej mám premyslený už od šestnástich rokov. Takže to len jednoducho dávam na papier.

Ako si sa vlastne dostala k písaniu?

Keď sa dlho pozeráš na nejaký predmet vo výklade, netúžiš ho aspoň raz ohmatať? Je to prirodzené – ako si fanúšikovia futbalu chcú aspoň raz zahrať futbal (ak im to ide, možno aj viackrát), aj ja ako milovníčka literatúry som zatúžila vytvoriť literárne dielo. Tak som to skúsila. Druhí musia posúdiť, či mi to ide, ale každopádne – skúsila som to viackrát.

Chcela by si, aby boli tvoje knihy raz sfilmované?

Mám takú teóriu, že väčšina spisovateľov, ktorí tvoria beletriu, si aspoň raz predstavila, že ich knihu sfilmujú. Je to predsa len príležitosť osloviť „dav“. Priznajme si, ľudia nečítajú veľa, ale do kina sa chodí, televízia sa sleduje a filmy sa sťahujú... tak prečo nie? Aj ja by som si to priala, len pre Morenine oči nie Slováci! Tie ich špeciálne efekty som mala česť vidieť a vložiť im fantasy do rúk... urobili by z toho tragédiu.

Ktorú z postáv máš najradšej a prečo?

Mariota, Miseaga, Natrigu, Peteho, Metoja, Kalima, Annu, Adrianu, Mel, Danku, Barta, pani Okruhlicovú... zdá sa, že všetky. Autor potrebuje mať svoje postavy rád, príp. potrebuje si k nim nájsť cestu, aby ich vedel dobre opísať. A keby som niekoho uprednostnila, znamenalo by to, že nemám ktovieaký nadhľad. Skúsenosť mi zatiaľ ukazuje, že nadhľad je jedna z najdôležitejších vecí a to nielen pri písaní.

Ak by si mohla byť súčasťou sveta, ktorý v tvojich knihách opisuješ, bola by si radšej hlavnou postavou podobného príbehu, ako je Mijin, alebo vedľajšou?

Mne by stačilo, keby som dostala svoj príbeh. Minulosť aj budúcnosť. Nemusím byť hlavná hrdinka, stačí, keď budem komplexná postava. Aj preto sa snažím každej postave dať vlastný príbeh. Možno nie všetko sa dostane aj do kníh, no v počítači mám celý adresár venovaný charakteristike postáv.

Ktoré z vlastností alebo schopností tvojich postáv by si chcela mať?

Annin pokoj. Musí byť skvelé, keď ťa nikdy nič, za nijakých okolností nerozhádže. Životom by som si preplávala ako rybka z jednej strany akvária na druhú.

Podľa čoho si vyberala mená pre jednotlivé postavy?

Kamarát mi oznámil, že mám úchylku na slovenské mená. A teda, hlavne na tie, ktoré nikto nepoužíva a niektorí sa možno aj čudujú, že niečo také máme v kalendári. Má pravdu. V bývalej triede sme mali štyroch Michalov. No nie je to mrhanie možnosťami? V kalendári je viac ako 365 mien, my využívame len zlomok z nich.

Niektoré mená som skomolila – je to jeden zo znakov aristokratických rodín. Keďže sa od ostatných chceli odjakživa odlišovať, nepoužívali mená ako Metod, či Peter, viac sa im páčilo Metoj a Petram.

Máš nejaký spisovateľský vzor, ktorý ťa ovplyvnil?

Literárne vplyvy – to je veľmi vďačná téma. Samozrejme, zámerne som sa nechala ovplyvniť Rowlingovou, či Tolkienom, Orwellom... neskôr som zistila, že v mojom písaní sa objavujú vplyvy aj ďalších autorov a to zrejme súvisí s podvedomím. Všetko, čo som kedy prečítala, po sebe zanechalo odtlačok, a preto bude tých vplyvov omnoho viac. To, o čo sa však vždy snažím, je ísť svojou vlastnou cestou. Pomaličky sa k nej uberám...

Čomu sa rada venuješ okrem písania?

Okrem písania, práce a školy mi nezostáva čas na veľa záľub. Milujem kultúru – divadlá, filmy, výtvarné umenie, operu... píšem, čítam a počítam (ako správna študentka matematiky). Ale mojou najväčšou záľubou v živote je jedenie kukurice!

A na záver zopár bleskoviek - čo je tebe osobne bližšie?

Písanie knihy alebo čítanie knihy?

Oboje. Ale častejšie sa venujem čítaniu, hlavne keď potrebujem čistý oddych. Písanie si vyžaduje viac sústredenia.

Klávesnica alebo pero & papier?

Klávesnica. Už len písanie poznámok do zošita ma ubíja, neviem si predstaviť, ako by som mohla napísať celú knihu na papier. Počítač je rýchlejšia forma.

Harry Potter alebo Stephen King?

Harry Potter, je to predsa len jedna z kníh, ktoré boli súčasťou môjho dospievania. Takže hneď za Harrym je Ferdo Mravec :)

Marioto alebo Hernich Arabes?

Marioto. Henricha mám rada, ale je zadaný.

Elfovia alebo upíri?

Jednoznačne elfovia. Táto upíria pop kultúra ma zvlášť nechytá za srdce. Myšlienka elfov má väčšiu hĺbku a keď ich vykreslíme ako ušľachtilých, vznešených a múdrych ako to bolo v Tolkienovi, rozhodne si zaslúžia aj viac obdivu ako vegetariánsky Edward.

Severské alebo južanské krajiny?

Južné. Milujem teplo, slnko, more aj vášnivú a veselú povahu Južanov. Samozrejme, aj Sever má niečo do seba... napríklad sauny :)

Film alebo seriál?

Seriál. Poskytuje viac priestoru pre vykreslenie postáv, pre rozvíjanie deja, zvraty a pod. Ale len ak je dobrý a premyslený. To teda neznamená, že dávam prednosť Paneláku pred kinom :) 

Kino alebo pivo?

Ešte stále som neprišla na chuť pivu. Ale ak by som sa mala rozhodnúť medzi tým, či si sadnem niekam s priateľmi alebo s nimi radšej pôjdem do kina, asi s nimi radšej pôjdem do baru, objednám si Vineu a porozprávam sa :)

Thriller alebo príbeh s nádychom romantiky?

Kvalita. Ja sa nejako žánrovo nešpecializujem. Ani v hudbe, ani v knihách, ani vo filmoch. Mám jedinú podmienku - aby to bolo kvalitné, alebo aspoň prudko oddychové (bez problémov venujem čas aj brakom, pri nich sa totiž skvele oddychuje!). 

Ďakujeme Majke za rozhovor a želáme jej veľa úspechov a radosti z písania! Rozhovor pre Fantasy-svet.sk pripravila Bruja.