Slovenské Hviezdne vojny a všeličo iné...

Uverejnené 18. 02. 2017, Autor/ka: Peter Šufliarsky

Všimli ste si, že ak sa začne hovoriť o slovenských filmoch s fantastickou tematikou, nemáme sa čím veľmi pochváliť? Ukázať by sme si to mohli aj na príklade sci-fi snímky Immortalitas (rok 2016) od Erika Bošnáka, ktorá slovenským divákom nasľubovala aj modré z neba, ale realita bola nakoniec úplne iná.

S hororom sme na tom o čosi lepšie. Môžeme sa pochváliť takými filmovými titulmi, akými sú napríklad Zlo (Peter Bebjak, rok 2012), Attonitas (Jaroslav Mottl, rok 2012), Socialistický zombie mord (Rastislav Blažek, Peter Čermák a Zuzana Paulini, rok 2014) či mnohé iné, ktoré nemá zmysel spomínať, pretože by sme tým zabili celý deň. Ale aj tu sa nájdu menej dobré kúsky. Žiarivým príkladom je taká Fabrika smrti, v ktorej sa mala objaviť Zuzana Fialová, Martin „Pyco“ Rausch, Marian Čekovský i Rytmus, aby ukázali slovenskému divákovi, že horor aj u nás vie byť kvalitný, avšak celý projekt skončil fiaskom.

A namiesto sľubovaného hororu sme v roku 2014 dostali iba akúsi zvláštnu filmovú atrapu v podobe dokumentu, a to s príznačným názvom Prvý slovenský horor. Veru, aj takto sa dá hororový žáner (ďakujem, pán režisér Róbert Slovák!) nepekne pochovať.

Tak či onak, spomínané žánrovky u nás nemajú obdoby. Občas však aj motyka vystrelí! A mňa osobne to veľmi teší.

Krátkometrážne filmy zo Slovenska si vedú, na druhej strane, celkom dobre. Je pravdou, že diváci sa k väčšine z nich nedostanú, minimálne snaha komorných filmových festivalov začleniť niekedy do programu aj niečo takéto, sa z mojej strany veľmi cení.

Nedávno nás „pobavila“ správa o novej časti z univerza Hviezdnych vojenSTAR WARS: Rogue One, ktorá si u nás vyslúžila (aj keď si to tvorcovia nezaslúžili) nie dva razy trefný preklad Tulák jedna. Tento fenomén si však žije svoj vlastný život, a čo nevidieť, zatúla sa k nám opäť, a to prostredníctvom fanfilmu, ktorý bude, a to na počudovanie!, ešte aj slovenský. Ak ste o ňom ešte nepočuli, môžem vás ubezpečiť, že by to s ním vôbec nemuselo dopadnúť zle. Pod tento fanfilm sa podpísal mladý a nádejný režisér z dielne SpyGER ARTS, ktorý si pred tromi rokmi zobral na paškál nemenej známuOrfeovu pieseň z úspešnej série Neila Gaimana Sandman. SpyGER ARTS vyniesol film aj vďaka dobrému hereckému obsadeniu a oku lahodiacim špeciálnym efektom na výslnie. Veď, kto by slovenskú verziu Sandmana dnes nepoznal?

Ako to však vyzerá s najnovším fanfilmom, tak na to sme sa opýtali priamo jeho tvorcu.

Peter Šufliarsky: Ahoj, môžeš sa našim čitateľom predstaviť a vysvetliť im, kto vlastne si a čo sa ukrýva pod názvom SpyGER ARTS?

Roman Gregorička: Tak, moje meno je Roman Gregorička a mojím životným snom je raz stáť po boku svetových filmových režisérov a velikánov. Filmová réžia je mojím snom už od malička. Postupne sa k tomu snu krôčik po krôčiku dopracovávam. Najväčšou radosťou na svete je to, keď človek robí to, čo si vysníval, čo ho baví i napĺňa a čo ho každým dňom obohacuje.

Najprv som navštevoval divadlo LUDUS, ktoré ma vlastne pripravilo na Konzervatórium v Bratislave. Bolo mi totiž odporučené prejsť si procesom herca pre lepšie pochopenie a rozhľad, a to bola pre mňa absolútna rada nad zlato. Po doštudovaní absolutória som nastúpil na Filmovú a TV Fakultu VŠMU, kde som študoval réžiu a už počas štúdia som mal viac-menej "plné ruky práce"...

Pre mňa je film útočiskom, akýmsi únikom z reality. A presne takto pristupujem aj k svojim dielam. S mojím menom sa už dlhé roky spája názov SpyGER ARTS, čo je vlastne taký môj projekt, pokus, sen o naplnení mojej filmárskej vízie. Snažím sa v rámci tohto projektu postupne vytvárať tím ľudí, s ktorými chcem nakrúcať filmy.

Posledné roky bola naším útočiskom a zdrojom reklama, ale vyvíjame čoraz viac energie a úsilia na to, aby sme sa plnohodnotne preklopili do filmového sveta a venovali sa len tomu. Bohužiaľ, niektoré pozície filmového remesla ešte stále nemáme pokryté, pretože je ťažké nájsť spoľahlivých a hlavne kompatibilných ľudí, ktorí vedia držať, alebo udávať tempo v tejto modernej dobe a riadiť sa viac inštinktom ako učebnicou. Naokolo nás je veľa profesionálov, ale nájsť toho pravého človeka do partie, je vždy o niečo zložitejšie. Ale stále sa rozrastáme a vždy, keď sa rozhodneme niečo nakrútiť, v momente sa dáme dokopy a s obrovským nadšením začneme tvoriť. SpyGER ARTS je teda zoskupenie novej filmárskej generácie, ktorá chce posunúť hranice opäť trošku ďalej. Momentálne pripravujeme, okrem menších vecí, aj debutový celovečerný film, ktorý zatiaľ ešte držíme v tajnosti.

A čo teda znamená SpyGER ARTS? To už zo mňa chcelo vytiahnuť veľa ľudí. Ide vlastne len o koláž všetkého možného. Každý mladý gamer mal svoju prezývku a keďže som sa venoval 3D animáciám a videu, zvolil som si nick 3DSpy. Neskôr z neho vznikol pojem SpyGER (nie, nie je to nemecký špión), a keďže som bol vždy veľkým fanúšikom Star Wars a Georgea Lucasa, pridal som si k tomu (ako Lucas Arts) ešte slovíčko ARTS. A tak to všetko začalo.

Peter Šufliarsky: Jeden z počinov SpyGER ARTS sa objavil i na DVD a ešte k tomu aj ako príloha známeho českého fantasy magazínu PEVNOST. Išlo o krátky film na motívy komiksu Sandman od Neila Gaimena s názvom Orfeova pieseň. Nejedného, nielen komiksového fanúšika, by zaujímalo, ako si sa k tomuto, a hlavne na Slovensku celkom obchádzanému, žánru dostal a ako bol nakoniec prijatý?

Roman Gregorička: Orfeova pieseň predstavovala bakalársky výstupný projekt na VŠMU. Už od začiatku som vedel, že chcem robiť niečo iné, nezvyčajné, možno náročné a vyzývavé pre študenta filmu. So scenáristom Pavlom Chodúrom sme premýšľali nad vlastným komiksovým fantasy príbehom. V tom sme sa obaja našli a zhodli. Najprv sme zosnovali príbeh nášho vlastného komiksu s pracovným názvom Rain City, ktorý by ale stál obrovské peniaze a navyše mal taký rozsiahly príbeh, že by vystačil na celovečerný film o dĺžke cca 100 minút. A tak nám to z vedenia školy ihneď zamietli. Stanovili obmedzenie, ktoré ohraničilo bakalárske filmy na maximálnu dĺžku 20 minút. A tak sme dumali nad niečím kratším, jednoduchším, ale so silnou myšlienkou a hlavne komiksovou fantasy tematikou.

Vtedy ma Pavel zoznámil s poviedkami Neila Gaimana o vládcovi ríše snov Morfeovi. Veľmi sa mi tá temná atmosféra zapáčila a my sme teda upriamili našu pozornosť na jednu konkrétnu poviedku. Volala sa Strach z pádu a bola dĺžkou tak akurát pre naše potreby. Začali sme s ňou teda pracovať a prepisovať jej literárnu formu do podoby filmového scenára. Postupne sme rozvíjali jednotlivé témy a hlavne charaktery, aby sme naplnili typickú trojaktovú štruktúru.

Od začiatku sme sa stretávali s nepochopením zo strany profesorov a každý náš krok viedol k ich presvedčeniu, že nám to nevyjde a že to nedokážeme nakrútiť. Rovnaký verdikt padol aj na audiovizuálnom fonde, kde nám odmietli zafinancovať projekt. Verili sme nášmu filmu, a tak sme si ho zafinancovali z vlastného vrecka. A podarilo sa všetko nakrútiť, zostrihať a vydať. Myslím, že hodnotenie na ČSFD hovorí za všetko, vôbec som nečakal, že sa náš film udrží na 75 %, a hoci nebol na žiadnom zo svetových festivaloch, vďaka youtube sa aspoň trochu dostal do sveta a, dokonca, nám ho aj sám Neil Gaiman zdieľal na svojom Twitteri, čo bola (a stále je) pre nás obrovská pocta.

Myslím si, že medzi fanúšikmi bol tento počin celkom pozitívne prijatý, volali nás po rôznych festivaloch na Slovensku, ale aj v Čechách, čo sme si nesmierne vážili. Sme si ale vedomí mnohých nedostatkov a pri ďalšom podobnom projekte už budeme obozretnejší a citlivejší k téme i k divákovi. Určite chceme v podobnej tvorbe pokračovať aj naďalej, máme prichystaný už aj druhý scenár s tematikou Sandmana a, samozrejme, niekde v skrini na nás čaká založený celovečerný film s názvom Rain City, ktorý, dúfame, budeme schopní postupne predstaviť fantasy nadšencom v najbližších rokoch..

Peter Šufliarsky: Momentálne pracujete na fanfilme zo sveta STAR WARS. Na čo sa majú diváci vo vašej réžii tešiť?

Roman Gregorička: Áno, práve prebieha postprodukcia nášho Star Wars short filmíku. Dlhé roky som sníval, že niečo podobné nakrútim, a tento rok som si povedal, že si tento sen splním. Trochu mi k tomu dopomohla správa o tohtoročnej súťaži Star Wars Fan Film Awards, no rozhodli sme sa, že si to nakrútime po svojom, pretože súťažné pravidlá nás skôr zväzovali. A tak vznikol niekedy koncom februára krátky scenár, začali sa prípravy a začiatkom leta sme spustili nakrúcanie.

A na čo sa môžu fanúšikovia vlastne tešiť? No, je to úplne rozdielne poňatý komorný príbeh, na aký by boli bežne zvyknutí od Lucasa. Ale chcel som do toho vložiť čo najviac elementov, ktoré k tomu jednoducho patria. Sila, súboj svetelných mečov, stíhačky, vzdušné súboje, dobro verzus zlo... Prezradím len toľko, že plánujem zrekonštruovať niekoľko ikonických scén, hlavne z nového siedmeho dielu, ale aj z iných.

Peter Šufliarsky: Hovoríš o zrekonštruovaní… za akým účelom?

Roman Gregorička: Už pred vydaním posledného dielu Star Wars: The Force Awakens som si vravel, že chcem vzdať úctu tvorcom za to, že ma inšpirovali k tomu, čo robím dnes a čomu sa chcem venovať celý svoj život. A tak som v priebehu troch týždňov vyhotovil krátke Tribute video. Vzal som si niekoľko záberov z nového traileru a zrekonštruoval ich od základu. V preklade to znamená, že som si vybral konkrétny záber, ktorý mi stál ako predloha a snažil som sa ho vyrobiť od najmenšej bodky presne podľa originálu.

Na jednej strane to bola pre mňa veľká výzva. Na druhej strane som chcel práve svojou prácou, ktorá ma nesmierne baví a ktorú mám rád, vzdať hold Hviezdnym vojnám. Práve ony ma silno inšpirovali a doviedli tam, kde som teraz. Chcel som si takto uctiť samotných tvorcov tohto kultového univerza, a to od Bena Burtta (originálneho zvukového dizajnéra, ktorý prakticky vynašiel zvukový dizajn) cez Georgea Lucasa až po spoločnosť Walta Disneyho. S výsledkom som bol pomerne spokojný a túžil som si podobnú techniku rekonštrukcie záberov zopakovať. Čo sa aj stalo. Nuž, a potom sa zrodil nápad s týmto krátkym SW filmom.

Jednoducho som chcel, aby celý film bol náš a všetko, čo bude obsahovať (teda až na pôvodné zvukové dizajny Bena Burtta), by malo niesť odtlačok našej vlastnej kreativity. Nemyslím tým, že tento film bude úplne originálny, pretože už samotná téma nie je naša. Len sa ňou inšpirujeme. Ak sa teda nejaký známy element vo filme objaví, pôjde o našu výrobu. Budeme sa ním pasovať sami, a to v rámci našich možností. Takže samotná hudba, kostýmy, laserové meče, efekty, vzdušné súboje a kopa iných prvkov, ktoré si môžeme dovoliť, by boli vytvorené práve naším úsilím. Preto som si, keď som písal scenár o nočných morách a víziách malého chlapca, predstavoval scénu, ako mu sila ukazuje udalosti, ktoré sa stali, práve teraz sa dejú a neskôr sa aj stanú, a to presne tak, ako to už pri zrode jediho/sitha býva. A do toho som chcel zahrnúť ikonické scény, ktoré sa objavili v pôvodných aj nových filmoch. Nechcem nič kopírovať, ani si privlastňovať. Len chcem prepojiť náš príbeh s pôvodným.

Peter Šufliarsky: KEDY, KDE a pri akej príležitosti budeme môcť vidieť váš SW fanfilm?

Roman Gregorička: Náš filmový počin bude niesť názov One day I'll become... Primárne je určený pre web, ale určite ho chceme zaradiť aj do rôznych súťaží. Prezentovať by sme ho chceli aj na conoch či festivaloch. Ideálne by pre nás bolo aj premietanie v kinosálach, kde by si ho mohli pozrieť bežní diváci, ale aj fanúšikovia.

Neskôr by som ho rád odperzentoval komunitám, ktoré sú žánrovo zamerané na sci-fi či fantasy, alebo ho ukázal i na rôznych fórach. Samozrejme, fanfilm neskôr skončí na vimeu či youtube a bude dostupný pre všetkých, pretože je to fanúšikovský projekt a s touto našou radosťou sa chceme podeliť... Je to po dlhej dobe konečne projekt, ktorý robíme z čistého nadšenia a osobnej radosti. Preto budeme veľmi radi, keď bude chcieť nejaké združenie, klub alebo con (malý či veľký) naše dielo začleniť do premietania a veľmi radi vyhovieme akýmkoľvek požiadavkám. 

Tak, čo vy na to? Nie je tento projekt fascinujúci? Ak áno, podporte, akokoľvek, jeho tvorcov, budú vám za to vďační.

Prozhorov pre Fantasy-svet.sk si pripravil Peter Šufliarsky.