Ivana Jungová: Sedem požehnaní (Legenda o Braslavovi)

Uverejnené 14. 04. 2019, Autor/ka: Veronika Yaonee Inglotová
Autor/ka: Ivana Jungová
Názov diela: Sedem požehnaní
Séria: Legenda o Braslavovi
Vydavateľstvo: Slovart
E-shop: Slovart.sk
Rok vydania: 2019
Hodnotenie autorom recenzie: 70%
 

Veľká Morava v druhej polovici 9. storočia sa v beletristickej podobe predstavila čitateľom v roku 2016, a to slovenskou autorkou Ivanou Jungovou. Práve od nej vzišiel podnet zasadiť príbeh o troch chlapcoch do rýdzo slovanského prostredia, ktoré bude pútavým spôsobom rozvíjať dobrodružstvo odvahy, priateľstva a statočnosti. V ňom si svoje miesto mali nájsť aj vážnejšie historické témy, týkajúce sa zaujímavého spôsobu života našich predkov, christianizácie pohanských národov či nahliadnutie do zvykov a tradícií slovanského ľudu neodmysliteľne spojených aj s kultom rôznych božstiev, ktoré sa v tomto období zvykli uctievať.

Legenda o Braslavovi označuje knižnú trilógiu (Tiene nad Veligradom, Za hlasom krahulcaSedem požehnaní), v ktorej sa príjemne mieša žáner fantastiky so žánrom historickej prózy. Určená je mladistvým čitateľom od 9 rokov a vydalo ju vydavateľstvo Slovart. Ako už bolo spomenuté, príbeh týchto kníh sa odohráva v období Veľkej Moravy. Spolu s hrdinami prejdeme počas ich dobrodružného ťaženia poriadny kus cesty (od Veligradu cez Pressburg, Nitru, Zvolen až ku Skalistým divým horám), dôvernejšie spoznáme vnútornú politiku významných hradísk, hlbšie sa ponoríme do sveta mýtov, legiend či dávnych bytostí, a konečne sa dozvieme, či bájny bojovník Braslav dodrží svoj sľub a pomôže vojnou zmietanému národu. A hoci sa môže zdať, že všetky tieto vytýčené ciele sa plnia veľmi ťažko, pretože sa odrazu väčšina z nich objavila pokope v závere knižnej série, posledný diel vás celkom (i milo) prekvapí.

Aj tretia časť si zachováva svoj knižný štandard. Osudy hlavných hrdinov sledujeme prostredníctvom troch dejových línií, ktoré sa v istých bodoch vzájomne prepletajú a dotvárajú tak obraz o dianí nielen vo svete, ale aj doma – v hradisku Veligrad či osade Klokočina. S predstaviteľmi fantastického slovanského dobrodružstva (s chlapcami Bojanom, Rodanom a Žiarovítom, kniežaťom Rastislavom i Blahoslavom, aj s kmeťom Stanislavom, nebojácnou Fialkou, múdrou Radanou, zlou čarodejnicou Bezzubicou, bylinkárkou Bielou Babou...) teda putujeme po Veľkej Morave a hľadáme Braslava, ale ostávame aj na jednom mieste, a to v rodisku hrdinov, ktoré vo svojich pazúroch zviera démon choroby a samotná čierna mágia. Keďže predchádzajúce diely dopriali čitateľom bližšie a familiárnejšie zoznámenie sa s postavami ako takými, v skokoch v deji sa dokážu orientovať bez toho, aby v čítaní a prežívaní prečítaného niečo neškrípalo, nesedelo alebo inak rušilo.

Nakoniec, aj charakteristika literárnych hercov sa výrazne nezmenila. Na jednej strane táto skutočnosť pomôže ponoriť sa do rozprávania ďalšieho príbehu rýchlo a bezbolestne, na strane druhej bude jednoliatosť pováh postáv mrzieť. Predsa len si stihli prejsť istým prerodom, čo dokladajú rôzne úskalia, nepríjemné rozhodnutia, životné krízy, vyhrotené situácie, ktoré postupne v predchádzajúcich knihách prekonávali... čiže všetky dôležité aspekty formujúce ich osobnosti. A tie sa posunuli vpred len v opise. Hlavní hrdinovia sa snažia správať inak, možno viac dospelo, rázne, múdro, kajúcne, ale akosi im to nedokážete uveriť. Táto skutočnosť tak trochu zarmúti. Sedem požehnaní v ich prípade predstavuje časť, v ktorej má prísť k najdôležitejšiemu zlomu v spôsobe života, aký doteraz viedli. Zatiaľ čo minulé časti nás postupne a systematicky pripravovali na ich neodvrátiteľný prerod, keď sa tak konečne stalo, nikto to poriadne nepostrehol.

Záver knižnej trilógie si zhoršil skóre i v práci s fantastickými prvkami. Je pravdou, že magické stvorenia či slovanské božstvá vystupovali aj v predchádzajúcich častiach striedmo – dopĺňali hlavnú myšlienku, rozvíjali nosnú tému, boli akýmsi okrasným a nerušivým prvkom celej výstavby príbehu a trefne či prirodzene prinášali iskrivú interakciu medzi svetom vymysleným a tým skutočným, a stále pri tom ostávali decentne v úzadí. Čitateľ začal, pochopiteľne, očakávať, že ich dôležitá úloha ešte len príde a že sa naplno ukážu vo svojej kráse práve v závere rozuzlenia celej fantastickej zápletky, ale ani v tomto bode sa predvídanie a tiché želanie nenaplnili. Ich priebojnosť, horlivejšie zapájanie sa do deja, výraznejšia pomoc, a rovnako tak aj spolupráca s tými hrdinami, ktorí ich prišli požiadať o pomoc, zmrzla a niesla sa v tom istom duchu ako v prvom a druhom diele, čím napredovanie rozprávania spomaľovala a robila ho ešte menej atraktívnym, akým bolo. A čo bolo ešte horšie, pomaly ste sa začínali pri istých pasážach jednoducho nudiť.

Nezáujem o to, čo sa stane so stratenou dievčinou Fialkou, kto sa vlastne ukrýva za rôznymi čiernymi čarami obkolesujúcimi samotné hradisko a triezvy úsudok kniežaťa Rastislava, ale aj o to, či sa liečiteľské schopnosti Radany konečne preberú k životu a tkáčka si začne veriť tak, ako si veria obaja jej synovia, sťažoval plynulosť čítania a zmenšoval nadšenie z prichádzajúcej bitky. Vojnové ťaženie proti Frankom malo priniesť odpovede na väčšinu otázok, ale aj rozhodnúť o osude Slovanov v okolí Veligradu. K stretu záujmov rozhádaných veľmožov prišlo. Neďaleko Veligradu sa bojovalo. Bojovalo sa nielen na fronte, ale aj v božskom svete. Braslav sa neobjavil. Misia chlapcov bola sčasti úspešná, pretože im od začiatku pomáhala samotná bohyňa Sláva. Témy, ktoré autorka načala, ostali otvorené. Nápady nedotiahnuté...

Mix neuveriteľného a veľmi rýchleho konca, ktorý vlastne nič nevyriešil ani nevysvetlil, sa môže vysvetliť dvojako – buď si pre nás autorka pripravila pokračovanie, ktoré môže (ale nemusí) posunúť celý knižný projekt do úplne iných (a pre nás opäť atraktívnych) sfér. Alebo sa tak trochu precenili sily a tempo, ktoré udávala hlavne prvá (najobjemnejšia) časť celej trilógie.

Sedem požehnaní uzatvára putovanie slovanského obyvateľstva Veligradu. Putovanie uzatvára inak, než si bude väčšina z nás želať. Napriek tomu je Jungovej trilógia s názvom Legenda o Braslavovi hodná vašej priazne, pretože vám iným spôsobom ukáže, že prebývať na území Veľkej Moravy v druhej polovice 9. storočia môže byť miestami aj zábavné. A zábavným spôsobom sa dnes dá aj vzdelávať či spoznávať nezáživnú, kostrbatú, faktografickú, ale stále tú našu históriu tak trochu inak.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Veronika Yaonee Inglotová
Ďakujeme vydavateľstvu Slovart za poskytnutý recenzný výtlačok.