Anne Riceová: Upír Lestat

Uverejnené 18. 02. 2017
Autor/ka: Anne Riceová
Názov diela: Upír Lestat
Séria: -
Vydavateľstvo: USA – Alfred A. Knopf
E-shop: -
Rok vydania: -
Hodnotenie autorom recenzie: 99%
 

Interview s upírom od Anne Riceovej pozná asi každý – minimálne vo filmovej podobe. Riceovej meno sa najčastejšie spája s rovnomennou knihou, v tieni Louisovho príbehu však zostávajú oveľa väčšie skosty. Jedným z nich je pokračovanie Interview s upírom, Upír Lestat.

Podobne ako Louis, aj Lestat sa rozhodol vydať knihu o svojom živote. Nespravil to iba kvôli sláve, aby moderní ľudia osemdesiatych rokov poznali jeho meno a vnímali ho ako ikonu, rockovú hviezdu, ktorou sa chystal stať, ale chcel aj objasniť pozadie niektorých udalostí, opísaných v Interview s upírom. Príbeh začína opísaním Lestatovho života ako posledného z preživších detí chudobého vidieckeho šľachtica. Nečaká ho žiaden skvelý život – nemá poriadne vzdelanie, pretože si to rodina nemohla dovoliť; nemôže dúfať vo výhodný manželský zväzok, keďže nie je dobrá partia. Spriatelí sa iba s Nicholasom, synom bohatého obchodníka. Po mnohých nociach plných filozofických rozhovorov o posmrtnom živote a existencii dobra a zla sa rozhodnú utiecť do Paríža. Lestat, ktorého pred rokmi očarilo kočovné divadlo, sa rýchlo presadí v malom divadle, zatiaľ čo Nicholas hrá na husle v divadelnom orchestri. Lestatovi sa začína plniť sen, no jednej noci ho unesie Magnus a dá mu svoj „temný dar.“ Z Lestata sa stáva upír, ktorý sa sám musí naučiť, ako prežiť.

Riceová nevyrozprávala iba Lestatov príbeh, ale odhalila aj pôvod samotných upírov. Veľmi pútavým spôsobom zhrnula históriu upírskej rasy starej šesťtisíc rokov. Z Paríža chystajúceho sa na slávnu revolúciu zavedie čitateľa do čias starovekého Ríma a odtiaľ ďalej do minulosti – do tajomstvami opradeného Egypta, ktorý ešte nepoznal veľkolepé pyramídy. Okrem Lestata dostal najväčší priestor upír Marius, vďaka ktorému sa dozvedáme, kto boli prví upírí, a čo sú tieto bytosti naozaj zač. Nepamätám si na inú „upírsku“ knihu, kde by spisovateľ podobným spôsobom načrtol vznik upírov. Fascinujúce čítanie, autorka sa naozaj vyznamenala; skvelo previazala detaily a ríše oddelené storočiami, vytvoriac príbehy doslova živých ľudí. Po dočítaní jej knihy sa mi asi ešte dlho budú pri odborných článkoch a egyptských legendách ozývať v mysli mená Akasha a Enkil.

Veľmi sa mi páčila odlišná atmosféra knihy. Louisa som si neobľúbila, zdal sa mi príliš ufňukaný a neprispôsobivý. V Interview som mala rada práve diabolského Lestata – už v prvom dieli bolo cítiť, že nie je zlý. Potvrdilo sa to v pokračovaní. Lestat je tvrdší ako Louis, priebojnejší, dynamickejší, no jednoznačne kladný hrdina. Jeho rozprávanie netvoria iba sťažnosti, pretože na rozdiel od Louisa sa snaží žiť a vytrieskať zo seba to najlepšie (niekedy ide zbytočne do extrémov, ale to je dané jeho povahou). Ak by som porovnala svoje dojmy z oboch kníh na farebnej škále, Interview sa mi v mysli spája s odtieňmi šedej. Pri mnohých pasážach som sa nudila. No Lestatova kniha hýri farbami ako brazílsky karneval a pulzuje životom.

Na Upírovi Lestatovi mi neprekážalo nič, prečítala som to s veľkým záujmom a radosťou. V rozsiahlej knihe sa objavuje množstvo úžasných postáv, každá jedna individualita sama o sebe. Rozhovory plynú veľmi prirodzene, konanie postáv je pochopiteľné – žiadna kŕčovitosť nehrozí. Svoje mýty a legendy Riceová perfektne vsunula do skutočného historického pozadia. Priznám sa, že v Interview mi trochu chýbali ženské hrdinky. Trochu som vyčítala Riceovej, že vytvorila samých homosexuálnych upírov a žiadnu silnú ženskú hrdinku. Claudia sa tam síce mihla, ale je ťažké nepovažovať ju za dieťa. Niežeby som mala niečo proti homosexuálom (Lestat a co. sú aj tak bi-), len ma Louis nudil. V Lestatovom príbehu sú mnohé udalosti dôležitejšie ako vzájomné vzťahy medzi upírmi (narozdiel od Interview), avšak Riceová dosiahla krásnu rovnováhu. Nezabúda na Lestatovu potrebu vlastnej „rodiny“ popri rozprávaní dávnych príbehov.

Upír Lestat je rozsiahla kniha a nemusí zaujať každého. Ja som si pri nej doslova zgustla. Až po jej prečítaní som si povedala, že Riceová je naozaj dobrá spisovateľka, hoci nikdy nepochopím, prečo všetci zaraďujú The Vampire Chronicles do hororového žánra. Len preto, že sú tam upíri? Konina. Kniha má k hororu veľmi ďaleko, nie je to ani triler, ani romanca. Skôr psychologická fantasy dráma. Možno dokonca Zločin a trest z upírskeho pohľadu. V prvom rade je to ale kvalita, povinné čítanie pre každého správneho upírofila a fanúšika, bohužiaľ zatiaľ v angličtine. Snáď sa raz dočkáme aj slovenského prekladu.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Bruja