Artur Mor: Theldareon: Ve stínu soumraku

Uverejnené 18. 02. 2017
Autor/ka: Artur Mor
Názov diela: Theldareon Ve stínu soumraku
Séria: -
Vydavateľstvo: Mladá Fronta a Mytago
E-shop: -
Rok vydania: 2013
Hodnotenie autorom recenzie: 45%
 

Už pri čítaní knihy som rozmýšľala, ako výstižne a zároveň objektívne zhodnotiť túto autorovu prvotinu tak, aby som zbytočne neublížila ani jemu a zároveň nezavádzala ani potenciálnych čitateľov. Verím preto, že je recenzia objektívna a prínosná tak pre autora, ako aj pre záujemcov o tento fantasy kúsok.

V prvom rade nemôžem obísť skutočnosť, že z jednotlivých riadkov, skladby viet, použitých výrazov, prirovnaní a nedostatočného využívania synoným doslova kričí, že autor s písaním začal vo veľmi mladom veku (ako sám uvádza, keď začal príbeh hádzať na papier, mal len 15 rokov), a teda ešte nemá dostatok skúseností a jeho štýl je začiatočnícky a jednoducho nevypísaný, hoci sa knihe venoval celých šesť rokov. Základom a podstatou dobrého príbehu totiž nie je len nápad, ktorý autor môže považovať za skvelý, unikátny a prelomový, ale je to práve jeho schopnosť spísať ho tak, aby aj na papieri vyzeral a pôsobil tak dobre ako v autorových predstavách a dokázal zaujať aj čitateľa. To však nie je nič, čo by sa nedalo časom zmeniť a ja verím tomu, že sa Artur zo svojich chýb poučí a zlepší sa.

Na druhej strane, a to hodnotím vysoko pozitívne, sú pri čítaní badateľné autorove skúsenosti a znalosti šermu, bojových umení a tvrdého vojenského výcviku. Práve to dodávalo príbehu na zaujímavosti a aj ja sama som sa vďaka tomu niečo nové dozvedela. Niekedy však autor aj tu zachádzal do prílišných podrobností, čo by nebolo až tak na škodu, keby si na to vybral lepšiu chvíľu. Uprostred boja, kedy čitateľ očakáva akciu a napätie, pôsobí totiž výklad o zložení a funkciách jednotlivých zbraní zbytočne rušivo.

Čo sa týka samotného deja, musím podotknúť, že autor začal veľmi dobre. Prológ bol napísaný výborne, vytvoril tú správnu atmosféru a ozrejmil všetko potrebné, čo čitateľ potrebuje na úvod vedieť. Tak isto aj prvé kapitoly boli živé, dynamické a dobre sa čítali. No zhruba v prvej tretine, kedy došlo k bitke o Dargrad, to začalo škrípať a autor skĺzol do predvídateľného stereotypu. Akoby sa zrazu bál experimentovať a stavil radšej na osvedčený scenár a toto bolo potom badateľné aj ďalej v príbehu (napr. neznášanlivosť medzi trpaslíkmi a elfmi - Tolkien jej pôvod aspoň vysvetlil, tu mi pripadala úplne neopodstatnená). Hlavnému hrdinovi šlo všetko až príliš ľahko, v podstate sa ani nemusel snažiť, aby dosiahol svoje ciele. Zároveň sa v príbehu začali objavovať niekedy až zbytočne podrobné opisy. Čitateľ naozaj nepotrebuje vedieť koľko centimetrov meralo zábradlie na DurothNarských balkónoch, v deji ho to ďalej neposunie a dosť pravdepodobne si to do konca kapitoly už aj tak nebude ani pamätať.

Veľkým sklamaním pre mňa bola romantická zápletka, ktorá vlastne nebola ani romantická a taktiež sa nedá nazvať ani zápletkou. Veď, čo spraví dievča, keď uvidí na lavičke spať chlapca, ktorý sa jej páči? Samozrejme ho pobozká a ľahne si k nemu. Možno tak v prípade, ak v hlave nemá mozog a nedokáže slobodne uvažovať. V tej chvíli som mala sto chutí s čítaním prestať.

Záverečná tretina knihy však dokázala príbeh znova trochu pozdvihnúť a hoci nepriniesla nič, čo by ma zaskočilo, alebo pri čom by som si povedala, že by som to nečakala, nebola aspoň taká naivná ako prostriedok knihy. Možno to bolo práve tým, že autor sa začal opäť venovať predovšetkým téme vojny a boja a nemusel sa snažiť budovať vzťahy medzi svojimi hrdinami. Znova mi však chýbalo viac experimentovania s dejom, príbeh by dokázal byť oveľa pútavejší, keby do neho autor zakomponoval nečakané zvraty, zákulisné intrigy a poťahovanie nitiek a hlavne, keby jeho postavy neboli také čierno-biele. Pôsobili totiž príliš plocho a umelo. Autor si v takom prípade radšej mohol zvoliť za predlohu skutočných ľudí, alebo jednoducho porozmýšľať, či by sa tak, ako niektorá jeho postava, zachoval napr. aj niekto z jeho okolia. Neviem si totiž predstaviť národ, na ktorého čele by mala stáť žena, ktorej nič nehovorí vedenie vojny (veď aj britská kráľovná Alžbeta I. sa vzhľadom na svoje postavenie o tieto témy zaujímala a angažovala sa aj vo vojenských konfliktoch, teda keď si to autor sám nedokázal predstaviť, mohol si vziať za predlohu napríklad ju) a je skutočne nepodstatné, že v tomto prípade ide o elfov, keďže boli zároveň opisovaní ako národ, ktorý sa meča nebojí.

Samotný záver knihy bol však napísaný dobre. Hrdinovia boli vrhnutí do neľahkých a zdanlivo neriešiteľných situácií, na ktorých rozuzlenie si bude čitateľ musieť počkať do ďalšieho dielu, čo u neho nepochybne vzbudí minimálne zvedavosť a možno aj starosť o to, čo bude s hlavnými hrdinami ďalej.

Nakoniec by som snáď už len dodala, že kniha na mňa pôsobila dojmom, akoby sa autor snažil napísať skôr predlohu pre film, pretože často skákal z miesta na miesto, alebo nečakane menil postavy, z pohľadu ktorých sa dej odohrával, čo pôsobilo dosť chaoticky a mätúco. Verím však, že sa týchto chýb dobudúcna vyvaruje a pripraví tak svojim čitateľom nezabudnuteľné chvíle plné akcie, napätia a prekvapivých zvratov.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Ella