Ben H. Winters: Posledný policajt

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Peter Šufliarsky
Autor/ka: Ben H. Winters
Názov diela: Posledný policajt
Séria: Posledný policajt
Vydavateľstvo: Ikar
E-shop: Bux.sk
Rok vydania: 2016
Hodnotenie autorom recenzie: 50%
 

Sám seba pokladám za náročného čitateľa, čo sa odzrkadľuje aj na hromadiacich sa nedočítaných knihách. Keď ma kniha jednoducho nebaví, necítim potrebu prebojovať sa k poslednej strane. Pokiaľ je tu však možnosť, dávam, dokonca, prednosť českému prekladu ako tomu slovenskému. Knihy si vyberám výhradne podľa anotácií, obálok a nemalý dôraz kladiem aj na autorov štýl.

V prípade Posledného policajta zostávam trochu nesvoj, pretože protirečí mojím vyššie vymenovaným zásadám. Nejedná sa o prvú ani poslednú knihu Bena H. Wintersa, no okrem titulu Ploštice (vydavateľstvo Fragment 2015) by ste od neho u nás sotva niečo našli.

Vydavateľstvo IKAR ale nezaháľalo a rozhodlo sa tento rok vydať Wintersov román Posledný policajt, ktorý sa okrem toho, že tvorí prvý diel predapokalyptickej trilógie, môže pýšiť nomináciou Macavity Awards za najlepší mystery román, a to ani zďaleka nie je všetko. V roku 2012 bola kniha Posledný policajt vyhlásená internetovým kníhkupectvom Amazom za najlepšiu knihu roka a rok na to získala Edgarovu cenu (Edgar Award), na ktorú upozorňuje aj samotná obálka.

Vizuálna stránka knihy je sama o sebe kapitolou. Napriek tomu, že neuznávam obálky pozliepané z grafických databánk, či vyretušované a graficky upravené fotky, kniha Posledný policajt pôsobí, čuduj sa svete, oveľa lepšie ako jej predchodca. S prvou zmienkou o Poslednom policajtovi som sa totiž stretol už v roku 2015 prostredníctvom recenzie. Knihu vydalo české vydavateľstvo Triton a, narozdiel, od IKARU vsadilo na bežnú brakovú ilustráciu (podľa môjho gusta), no nemôžem povedať, že by ma ich obálka zrovna upútala. Recenzent vtedy označil knihu ako priemernú a po pol roku som už ani nevedel, že vôbec taká kniha vyšla. Všetko sa to však zmenilo v nemenovanom kníhkupectve, kde mi do očí udrela karikatúra Edgara Alana Poa umiestnená na pozadí slušne vyzerajúcej obáločky, z ktorej už samo o sebe sálalo mystérium. Stačilo si prečítať krátku ukážku, anotáciu a kniha už bola v nákupnom košíku pripravená na použitie. Až neskôr som zistil, že išlo o rovnaký titul, ktorý pred rokom priniesol na trh aj Triton. Neprišlo mi zvláštne ani tak to, že kniha najprv uzrela susednú republiku (pomerne bežný jav), ale skôr ma prekvapilo, že celková forma od IKARU je oveľa pútavejšia, čím výnimka potvrdila pravidlo.

Z obsahu knihy sa toho nedá prezradiť veľa bez toho, aby som neprezradil viac, než je nutné. Môžem však skonštatovať, že aj keď som túto knihu prečítal pomerne rýchlo, rozporuplné pocity mám z nej dodnes. Nedovolím si ju označiť ako geniálnu, ani ako slabú. Rovnako ako vtedajší český recenzent musím povedať, že kniha nesadne každému a skutočne sa pohybuje v priemere, a to či už slabšom, alebo lepšom, nechávam to na posúdení čitateľa. U mňa je to skutočne 50/50. V konečnom dôsledku je obálka presne taká ako kniha. Decentné, miestami napínavé, avšak nevyvážené čítanie na nudné večery. Žiadne ľakačky ani krviprelievanie nečakajte. S autorom si skôr zapolemizujete o zmysle existencie, nahliadnete do života hlavného hrdinu, ako aj podivného samovraha, a popri spoznáte zopár jednotvárnych postáv, ako aj pozadie celého a miestami až prekombinovaného prípadu, nevynímajúc novú epochu ľudstva.

Originálny príbeh, sympatický hlavný hrdina, skvelé nápady a na slovenské pomery aj veľmi dobrý preklad od Jany Seichertovej činia z knihy skutočne zaujímavú detektívku, ktorá sa odohráva na pozadí neodvrátiteľnej katastrofy. Na druhej strane ale autor chodí zbytočne okolo horúcej kaše a jednotlivé lokality príbehu omieľa neustále dookola. Vedľajšie postavy, hoci ich nie je najmenej, pôsobia až príliš rovnako. Jednou z najväčších chýb knihy, ako aj prekladateľky, je oslovovanie. Predstavte si, že každá druhá postava nazýva vášho hrdinu „chlapče,“ alebo „synak“. Po takom päťdesiatom oslovení má už čitateľ naozaj problém rozoznať, s kým má kedy náš hlavný hrdina dočinenia. V knihe, samozrejme, narazíte aj na preklepy (je ich málo, no jeden extra), ale ako som už spomínal, v porovnaní s ostatnými slovenskými prekladmi, ide naozaj o dobre zvládnuté remeslo.

Aby som vám z príbehu odhalil aspoň niečo, napíšem len toľko: kniha je rozdelená na štyri časti (Mesto obesencov, Nezanedbateľná pravdepodobnosť, Zbožné želanie, Čoskoro s tým začnú), a to v rátane epilógu. Román Bena H. Wintersa rozpráva o vzornom policajtovi menom Hanka Palace, ktorý vyšetruje podozrivú samovraždu Petra Zella.

Celé vyšetrovanie sa popritom odohráva v časoch celosvetovej krízy, ktorú spôsobil asteroid Maia, vďaka ktorému sa životnosť ľudskej rasy odhaduje na 6 mesiacov, pretože toľko času zostáva do jeho zrážky so Zemou, a tak niet divu, že si niektorí ľudia plnia sny, iní drogujú, alebo páchajú samovraždy. Pre Hanka Palaca je zákon všetkým. Rovnako ako mnohých iných, tak aj Hank povýšili predčasne. Dá sa povedať, že kým mnohí zamestnanci svoju prácu vzdali v prospech rodín a snov, ich miesta obsadili menej skúsení jedinci. Svet sa tak ocitá v chaose, ekonomika tiež a policajti nemajú najmenší dôvod myslieť si, že smrť obesením nemožno označiť inak než za samovraždu. Hank Palace, vyšetrujúci prípad samovraha Petra Zlla, ktorý sa odohral v pokojnom New Hampsireskom mestečku Concord, je, narozdiel od svojich kolegov, rozhodnutý svoj prvý prípad poriadne prešetriť. Čím viac sa ale do prípadu zaplieta, tým viac sa stotožňuje s nebožtíkovou minulosťou a miestami má občas pocit, akoby sa s ním poznal už roky. Je zaujímavé sledovať postupy vyšetrovania, a zároveň sa kochať deštrukciou ľudstva, no označiť knihu inak ako „detektívka na pozadí blížiacej sa katastrofy“ žiaľ nie je možné.

Ben H. Winters sa v príbehu vyhol prehnaným fantáziám a vesmírnym lodiam, čiže na poriadne sci-fi motívy si budete musieť ešte počkať, pretože, ako naznačuje vedľajšia dejová linka, tá možnosť tu je.

Viac už vám ale prezrádzať nebudem, pretože by som vás nerád ubral o rozuzlenia a nápady, ktorými Ben H. Winters takpovediac šetril. Keď ich však použil, nepochybne stáli za to, no už len z princípu som ich čakal viac. Je to v podstate kniha so zaujímavou témou, ktorá ponúka mnoho alternatív no, nevyužíva priestor, ktorý sa jej ponúka.

To by bolo asi tak všetko. Za normálnych okolností by som podobnú knihu nedočítal, avšak Posledný policajt v sebe ukrýva čosi, čo vás donúti knihu dočítať až do konca. Keďže je príbeh prvého dielu prevažne uzavretý, zostáva len na mne, či dáte šancu celej trilógii alebo sa pustíte do niečoho nového. Podľa doterajších ohlasov na druhý diel (zo susedných Čiech) s názvom Koniec sa blíži, je Posledný policajt len akýmsi predkrmom, a to hlavné ešte len príde. Takže teraz mi nezostáva nič iné, než počkať, ako sa s pokračovaním Wintersovej trilógie popasuje IKAR, a pokiaľ bude stáť ako celok naozaj za to, určite vám o tom veľmi rád napíšem...

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísal: Peter Šufliarsky
Ďakujeme vydavateľstvu Ikar za poskytnutý recenzný výtlačok.