Branko Jelinek: Oskar Ed (I. až III.)

Uverejnené 20. 02. 2017
Autor/ka: Branko Jelinek
Názov diela: Oskar Ed (I. až III.)
Séria: Oskar Ed
Vydavateľstvo: Motýl
E-shop: -
Rok vydania: od 2003 do 2006
Hodnotenie autorom recenzie: 110%
 

Grafická novela Oskar Ed od Branka Jelineka

Prvý diel grafickej novely od Branka Jelineka Oskar Ed vyšiel v roku 2003 v edícii českého nakladateľstva Motýl, ktorá o rok neskôr prináša aj jeho druhú časť. Trilógia o tom, čo robiť, ak jedného dňa začnú veci navôkol vás rozprávať, sa uzatvára v roku 2006, a aj to iba v českom jazyku:

„Obyčajne sa vydavateľstvá špecializujú na nejaký konkrétny žáner a tam to Oskar Ed prehral na plnej čiare. V tomto smere sa neudiala žiadna cielená kalkulácia na nejakú konkrétnu skupinu ľudí a tým som sa odsúdil na naozaj malú skupinu konzumentov, ktorí sú ochotní akceptovať tento môj malý experimentík. Ak som mal niekedy nejaký cieľ, tak som dúfal v intelektuálneho dospelého čitateľa, napr. v konzumenta komiksov či už spomínaného Daniela Clowesa alebo, ešte lepšie, mnou zbožňovaného Chrisa Warea a jeho Jimmyho Corrigana. Problém je v tom, že som uviazol vo vzduchoprázdne medzi veľmi komerčnými komiksami a menej kvalitnou intelektuálnou prácou v porovnaní s intelektuálnou elitou. Hádam sa to s budúcimi prácami trošku zlepší“ (Jelinek, 2013).

Žánrovo ťažšie začleniteľný príbeh o mladom mužovi, ktorý oplýva paranormálnymi schopnosťami, zachytáva Jelinek na necelých 290 stranách. Čitateľovi ho približuje neucelene, cez samostatné kapitoly, akési fragmenty, spomienky, obrazce z Oskarovho života, odohrávajúce sa či už v prítomnosti, alebo retrospektívne v blízkej i vzdialenej minulosti – vždy však v istom zlomovom bode, ktorý formovanie Oskarovej osobnosti výrazne poznamenáva a negatívne vplýva na jeho rozhodovanie sa vo vyhrotených situáciách alebo pri prehodnocovaní doterajšieho spôsobu prežívania.

Útržkovitosť, vnášajúca do rozprávania dynamiku, a to nielen pomocou kresby, posilňuje predovšetkým prítomná bizarnosť, neurčitý nonsens a chaos. Na týchto troch prvkoch sa autor-rozprávač rozhodol vystavať reálnu rovinu sujetu, ktorá svoj námet čerpá z bežných ľudských problémov, čo svojou ťaživosťou nútia ľudí vidieť realitu pokrivene, znetvorene či inak deformovane. Retardácia v podobe narúšania ucelenosti medzi jednotlivými panelmi, a podobne tak aj v časopriestore, dovoľuje autorovi podať tému oveľa abstraktnejšie, živelnejšie a predovšetkým mätúco. Až do momentu rozuzlenia nie je jednoznačné, kam a prečo príbeh smeruje alebo smerovať bude. Jednotlivé úseky, čiže krátke príhody z Oskarovej minulosti ale aj prítomnosti, v ktorých sa hlavný protagonista opätovne prinavracia napr. k obdobiu svojho dospievania, k prvej životnej kríze, neschopnosti nadviazať intímny vzťah, ako aj k nečakaným komplikáciám, ktoré so sebou prinášajú schopnosť oživiť akékoľvek predmety v jeho blízkosti, vníma čitateľ ako jeden súvislý celok. Nerozlišuje medzi snom či skutočnosť a ani si neuvedomuje rôzne odtienky preludu alebo reality.

Prirodzene a pochopiteľne vychádza z predpokladu, že to, čo Oskar zažíva teraz, v tomto momente, je úzko prepojené s tým, čo prežil a urobil pred istým bližšie nešpecifikovaným časovým úsekom, ktorý rozpoznáva iba pomocou obrazu a málo obsiahlych úvodných replík či už priamo v komiksovom ráme, alebo mimo neho. Avšak Jelinekovým zámerom nebolo ani tak podať niečí na ruby prevrátený život fantasticky a nadprirodzene na pozadí policajného vyšetrovania záhadných úmrtí či prelínania sa hneď niekoľkých alternatívnych svetov, medzi ktorými dominuje práve ten s jemným odtienkom kyberpunku, ale vytvoriť bežný dojímavý komiks o medziľudských vzťahoch a nefungujúcej vnútorne rozvrátenej rodine:

„Myslím si, že témou je vlastne len obyčajný vzťah rodičov a ich detí. Všetko je to o traumách, ktoré môžu v týchto vzťahoch vznikať. Tieto bežné udalosti môžu na seba preberať ťažobu iných situácií a udalostí, ktoré sú na prvý pohľad vyhrotenejšie. Mojím cieľom je kresliť iba veľmi citlivé príbehy. Príbehy o tom, čo sa stane, ak niekto zoberie chlapcovi na pieskovisku hračku, čo sa môže vyjadriť atómovým výbuchom, počas ktorého sa rozpadne celý svet. Stále sa však snažím príbeh ukotviť v tej obyčajne realite. Fascinuje ma zábavnosť kombinácie vyhrotených udalostí s tými úplne obyčajnými“ (Jelinek, 2013).

Zmes niekoľkých žánrov, ktoré stáli pri zrode scenára, špecifická výtvarná technika, rôznorodé retardačné postupy, umožňujúce čitateľovi komiksu naplano príbeh prežívať, či dve dejové línie, reálna a fantastická, tvoria iba časť Jelinekovho úspechu:

„Čo sa týka hlavných postáv nemajú nejaké konkrétne vzory v reálnych postavách. Len tak som si ich generoval. Akékoľvek použitie fotiek som si na začiatku zakázal, pretože som to považoval za cestu do pekiel. Zmieril som sa s tým, že kresba nebude dokonalá, získal som však čas, ktorý by som strácal vyhľadávaním vhodných fotomateriálov. Vo svete sa fotografie (ako podklady) používajú hojne, ja som sa však chcel tomu vyhnúť“ (Jelinek, 2013).

Formovanie Oskara Eda sa začína pri spomienkach na jeho detstvo, kedy je čitateľ bez varovania uvrhnutý priamo do centra diania (in medias res). Jednotlivé panely a ich úsporné rozmiestnenie zachytávajú okamih z na prvý pohľad bezstarostne plynúceho dňa, počas ktorého si malý Oskar nájde nového kamaráta a v ten istý moment ho zároveň i stráca. Hybnou silou tejto smutnej spomienky je Oskarova matka. Žena utápajúca sa v smútku, vo vlastnom pochmúrnom svete a v neznámej bolesti, ktorej príčinu by mal čitateľ hľadať v bližšie neznámom konflikte s Oskarovým otcom a v Oskarových zvláštnych schopnostiach. Práve ony zhmotnili – oživili nového kamaráta, trojkolku, a prinútili apatiou oplývajúcu ženu rázne konať. Napriek hrejivým a láskavým slovám, ktoré synovi adresuje po tom, čo jeho nového kamaráta pre dobro veci rozbije (Jelinek tento úkon zámerne fabuluje a pretavuje ho do úkladnej vraždy), obraz ťaživej smrti vyvolá voči konaniu matky vlnu rovnakého odporu, akú pociťuje Oskar sám:

„Nieeeee! Nieeeee! Nikdy ti to neodpustím! Nikdy na toto nezabudnem. Niee! Pusti ma! Už nie si moja mama! Odídem od teba! Už ťa nikdy nechcem vidieť! Nieee! Nie...“ (Oskar Ed).

Aby sa Oskarove detstvo v celom deji a na celej ploche, na ktorej je príbeh Oskara Eda Jelinekom zachytený, kontrastne vyzdvihlo, a to či už pomocou slov, alebo obrazu, a nepriamo tak upozornilo čitateľa na jeho dôležitý aspekt, umocňuje Jelinek nepríjemné prežívanie dospievania prítomnosťou, v ktorej Oskar bezútešne prebýva deň čo deň a v ktorej sa musí vysporiadať s démonmi vlastnej minulosti. Do popredia tak vystupujú až tri podoby Oskarovej existencie:

a) Oskar Ed „vyvrheľ“ – muž na okraji spoločnosti, bez domova či priateľov, úbohá bytosť neúspešne sa snažiaca začleniť do bežného koloritu i kolobehu života. Postava prežívajúca, submisívna, naplno odovzdaná svojmu osudu, nech je akýkoľvek:

„Je zvláštní být zpátky. Nic se nezměnilo. Všude ten stejný pach. Lidé… ulice… hotely… Je vůbec možné tím nenasáknout? Už to nebude trvat dlouho. Brzy bude po všem. Pro tentokrát neselžu“ (Oskar Ed).
„Počul som, že hľadáš niečo na bývanie, Moja sestra nejaké byty prenajíma. Máš záujem?“
„Možno.“
„Keď ti dôjdu sliepky, ktoré máš dnes pripraviť o hlavu, mohol by som ťa tam hodiť. Má to dosť lacné“ (Oskar Ed).

b) Oskar Ed „vrah“ – muž, ktorého pomaly doháňa vlastná minulosť, posadnutosť nadprirodzenými vecami a zvrátene skutky, slúžiace iba na to, aby zakryli jeho zraniteľnosť, vonkajšiu inakosť či ľahostajnosť voči okolitému svetu, kým aj on viedol naveľa plnohodnotný život:

„Júlia, ty si zaslúžiš, aby som bol k tebe úprimný. Som ti v mnohom vďačný. Nebol som tým, kým sa zdám byť dnes. Ľudia, s ktorými dnes pracujem, mi pred tým nestáli ani za to, aby som im venoval čo i len pohľad. Bol som jediným stredom svojho vesmíru... Všetko sa to začalo pred pár mesiacmi. Bolo to ako prebudenie sa zo sna a zistenie, že si precitla do iného, omnoho strašnejšieho. Mal som vcelku uspokojivý vzťah. Mal som prácu, dobré peniaze...“ (Oskar Ed).

c) Oskar Ed „syn bez otca“ – muž hľadajúci pravdu ukrytú za záhadným úmrtím vlastného otca. Chlapec z minulosti, odmietajúci sa zmieriť s tým, že stratil ďalšiu blízku osobu, ktorá pomaly, postupne a násilne rozvrátila nielen jeho život, ale aj život matky, vybíjajúcej si frustráciu z prežívanej neistoty a pominuteľnosti príjemných okamihov na synovi, sám Oskar Ed, Oskar Ed – netvor, Oskar Ed – otec, Oskar Ed – prelud:

„Vitaj synak, je príjemné byť zase s tebou!“
„T... to nie... otec?“
„Musí byť desivé počuť hlas svojho otca po deväťtisícdvesto šiestich dňoch zo starého obrasteného strašiaka.“
„To nie je možné, mne sa sníva.“
„Samozrejme, že sa ti sníva. Nepochybujem o tom, že v reálnom svete by si môj hlas po takom dlhom čase ani nespoznal. Je to fascinujúce, že?“
„A... áno. Myslím.“
„Osobne som dúfal, že si ma zhmotníš v trochu kultivovanejšej podobe. Ale to teraz nechajme tak. Niekoľkokrát som sa s tebou pokúšal spojiť. Avšak márne. Viem, že prežívaš ťažké obdobie a viem, že som za to trochu zodpovedný. Ale už sa netráp. Čoskoro sa ti všetko vynahradí“ (Oskar Ed).

Konečný obraz o tom, ako Oskar Ed funguje a ako by mal byť čitateľom vnímaný, okrem jeho karikatúrneho zjavu a akejsi vnútornej rozpoltenosti, nie je teda obmedzený iba na celistvosť motívu príbehu o mužovi, ktorý vládne paranormálnymi silami a dokáže cestovať v čase a medzi rôznymi dimenziami či zhmotniť istý úsek práve prežívanej fiktívnej reality v skutočnosť, aby tak utiekol pred sebou samými a svojou zvrátenosťou. Práve táto rozprávkovo-snová dejová línia, živý sen, nepredstavuje nič iné, ako snahu autora o čo najemotívnejšie a umelecky najoriginálnejšie vyobrazenie pokriveného vnímania sveta očami dieťaťa, mladistvého i dospelého jedinca, ktorý vinu za rozpad vlastnej rodiny dáva práve sám sebe. Z tohto dôvodu by po trojdielnej grafickej novele Oskar Ed nemal veľmi siahať bežný typ komiksového čitateľa, ktorý hľadá niečo nenáročné, rýchlo plynúce, priamočiare či plné akcie.

Motív, ktorý v sebe bizarný svet Oskara Eda ukrýva, je viac než len jednoduchým polemizovaním o abstraktnom prežívaní všednej reality. Neponúka konkrétne riešenia ani jednoznačné odpovede na obyčajné otázky. Nepredstavuje oddychové čítanie a tobôž grafickú zábavu po náročnom dni. Podstata bizarného sveta Oskara Eda sa ukrýva nielen v prítomnosti, v momentálnom prebývaní vo svete vybudovanom na predsudkoch, nezdaroch, apatii voči vlastnej osobe a v utápaní sa v žiali z neschopnosti čeliť svojim démonom, ale rovnako tak i v minulosti, ktorá i naďalej bude súčasťou Oskarovho života, kým sa jej nerozhodne vzoprieť. V momente, kedy Oskar Ed precitne a objaví nový rozmer svojho bytia, odhalí autor čitateľovi svoj konkrétny zámer, spontánne ho šokuje a prirodzene mu podsunie jednoduché vysvetlenie na prvý pohľad zložitej a fantasticky nonsensovej zápletky.

Autor: Branko Jelinek
Názov diela: Oskar Ed
Rok vydania:
Oskar Ed (1.diel, rok 2003): 1/Chcel som sa iba hrať, 2/Ten najlepší, ktorého máme, 3/Viac sa nás sem nevojde, 4/S ďalšími ústami na čele;
Oskar Ed (2.diel, rok 2004): 1/Ako keby ste mu z oka vypadli, 2/Najdôležitejší nebožtík, 3/Páli, Oskar, pomôž..., 4/Určitá podobnosť s lokomotívou, 5/Posledný svedok môjho detského strachu, 6/Mne sa zdá, že sme už mŕtvi;
Oskar Ed (3.diel, rok 2006): 1/Stydím se, 2/Dnes možná není ten správný den,
3/Pomalinku splynout s davem, 4/Nechtěl jsem tě uhodit, 4/Ve dveřích tam stál muž.

Pozn. autora recenzie: Nasledujúce citácie sú publikované so súhlasom autora a pochádzajú zo súkromného rozhovoru, ktorý autor poskytol 16. decembra 2012.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Veronika Yaonee Inglotová