Carlos Ruiz Zafón: Kníže z mlhy

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Carlos Ruiz Zafón
Názov diela: Kníže z mlhy
Séria: -
Vydavateľstvo: CooBoo (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2013
Hodnotenie autorom recenzie: 85%
 

“Bude muset uplynout ještě mnoho let, než Max zapomene na to léto, kdy skoro náhodou zjistil, že existuje magie.”

Ak by boli všetky knihy pre mládež ako Kníže z mlhy, na svete by vyrastala armáda knihomoľov. Bojovali by za lepšie vybavenie knižníc, viac kníh na zozname povinného čítania a za nutnosť viesť si čitateľský denník. Namiesto domáceho väzenia by im rodičia zakazovali čítať a namiesto toho, aby vysedávali za počítačom, by v lete sedeli vonku na deke a čítali knihy. Ale na svet by nesmela sadať hmla a na blízku by nesmeli byť žiadne sochy… Lebo čo ak by sa pohli?

Carlos Ruiz Zafón vyrastal obklopený mestom s jedinečnou atmosférou, v ktorom sa týčili budovy z červených tehál zahalených v hmle. Prechádzal sa tajomnými uličkami a v každom nádychu cítil tajomnú atmosféru. Akoby niekto s takým rozprávačským talentom, aký má Zafón, vôbec mohol písať iné, ako čarovné príbehy pretkané magickým realizmom, tajomnom a láskou a priateľstvom?

Hoci Zafón začínal s knihami pre mládež, slovenského či českého prekladu sa najskôr dočkali jeho dielka pre dospelých, Meno vetra, jeho pokračovanie Anjelska hra i Zajatec neba, čarovné romány, ktoré si získali množstvo čitateľov a dá sa povedať, že sa stali kultovými záležitosťami. Možno i preto sme sa dočkali i prekladu románov pre tínedžerov, najskôr Maríny a nedávno i úplne prvého Zafónovho počinu s príslovečným názvom Kníže z mlhy. A ručím Vám za to, že po jeho prečítaní si prechádzku v hmle dobre premyslíte. Ale pekne po poriadku...

Je vojna a hlava rodiny Carverovcov sa od nej chce dostať čo najďalej. Keď nájde starý dom v malej pobrežnej dedinke, rodina si zbalí kufre a nasadne na vlak, ktorý ich od nebezpečí vojny odvezie čo najďalej. No starý dom skrýva mnohé tajomstvá a mnohé z nich sú ukryté v tajomnej záhrade zahalenej v hmle, kde by sa Mary, Dikon a Colin určite hrávať nechodili (pozn. hrdinovia z knihy Tajomná záhrada od Frances Hodgnson-Burnettovej). Max a Alicia s pomocou nového kamaráta Rolanda postupne odhaľujú podozrivé okolnosti zmiznutia Jacoba, malého syna predchádzajúceho majiteľa domu a odhaľujú tajomného nepriateľa, ktorý si hovorí Kníže z mlhy a ktorý chce vysporiadať dlhy z minulosti.

„Poprvé v živote měl dojem, že čas letí mnohem rychleji, než by si přál, a že už není úniku do poklidných snů o minulosti. Soukolí osudu se začínalo otáčet a on ho tentokrát nemohl zastavit.”

Kníže z mlhy je román pre mládež, no Zafón nepodceňuje mladého čitateľa, ktorý je možno bystrejší a dôvtipnejší a má možno i menej ohľadov a predsudkov ako ten starší, utužený príbehmi Dana Simmonsa či Stephena Kinga. Keď Zafón ako začínajúci autor písal túto knihu, ešte sa od mládeže vekovo celkom nevzdialil a vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch si pamätal, čo chcel čítať on ako mladý chalan a nezabudol ani na to, že mládež je náročné publikum. Táto kniha je hlavne o dobrodružstve a tajomstve, ale i o takmer bezstarostnom lete, ktoré by mohlo byť jedným z najlepších, ak by nebolo starých dlhov, ktoré nie sú zabudnuté.

Útla knižka ale takmer nezaostáva za rozsiahlejšími príbehmi už spomenutých pánov, hoci je samozrejme prispôsobená cieľovému publiku. Menej rozletne opisuje rovnako veľké dobrodružstvá, príliš nepopisuje ani nerozvádza, uteká rovnako rýchlo ako ktorékoľvek leto strávené s priateľmi ďaleko od povinností.

Dej je jednoduchý a priamy, nikam nevybočuje ani neprečnieva, postáv je málo a akcie hromada. Veľkú časť knihy tvorí rozplietanie záhady, ktorá nás doviedla až do osudného leta v roku 1943. Hoci dej nie je zasadený do Barcelony, atmosféra ostáva tajomná a magická a za niektoré scény by sa nemusel hanbiť žiaden ostrieľaný autor hororov, dokonca ani Stephen King, ktorý vždy vedel, že na klaunoch je niečo desivé. Zafón zasa zistil, že socha klauna, ktorá sa hýbe a kraľuje celej záhrade iných pohybujúcich sa sôch je niečo, čo môže spôsobiť trvalé následky (jemne preháňam ) v príliš bujnej fantázii alebo aspoň nejaké tie zimomriavky...

Pre pochmúrnu atmosféru si Zafón zvolil dobrý základ, na knihách odohrávajúcich sa v období vojny je vždy niečo pochmúrne a Carverovci tomu neujdú ani presťahovaním sa k moru. Autor tiež vsadil na postupné budovanie atmosféry tajomna a prízračného nepriateľa, proti ktorému je ťažko bojovať, hoci Max, Alicia a Roland sa o to pokúsia. Hoci by som nerada vyberala z týchto troch postáv tú hlavnú, chlapci vedú a Max je ten, kto najviac posúva dej dopredu. Zafón sa s tými pár dôležitými postavami vyhral, pri budovaní ich charakterov nezachádzal príliš do hĺbky a nechal za nich hovoriť ich činy. Prvé stránky plynú v celkom pokojnej atmosfére, prečítame si veľa dialógov, málo opisov a pár temných náznakov. Do tuhého začína ísť až pri konci, keď na scénu vstupuje Knieža. A hoci je záver nadupaný akciou, je tiež dosť krátky a vyznieva… nuž, povedzme, že vyznieva tak, akoby som to od knihy pre mladých nečakala, za čo Kníže z mlhy získal jedno malé, no významné plus.

Kniha je sympatická i rozsahom, dej sa na necelých 200 stránkach vôbec nevlečie a Zafónov rozprávačský talent je neskutočný. Povedala by som, že Kníže z mlhy je vyspelá prvotina, ale rozhodne to nie je dokonalá kniha. Hoci Zafón občas nedotiahol niektoré skvelé nápady do konca, patrí medzi autorov, ktorých príbehy vzdávajú hold detskej odvahe, sile priateľstva a schopnosti prekonať neprekonateľné. Toto všetko podchytené hororovým nádychom, umením rozprávať príbehy, ktoré sa čítajú so zatajeným dychom robia z Knížete mlhy výnimočnú knihu. Zafón v nej nepotrebuje dospelé publikum ani tajomné uličky Barcelony, aby preniesol magickú atmosféru svojich kníh k čitateľovi. Stačí mu jedna záhrada a pár detí ochotných objavovať záhady sveta a napriek svojmu strachu z nich sa im postaviť. Zaručujem vám, že vás bude mraziť, že budete čítať jedným dychom a že sa budete baviť, i keď už nemáte -násť. Mohla by som písať dlhé závery, ale žiadny recenzent to nevyjadrí lepšie, ako sám pán Zafón, ktorý napísal knihu, ktorú by sa mu bolo páčilo čítať v trinástich či štrnástich rokoch, ale ktorá by ho zaujala i v dvadsiatich troch, štyridsiatich troch alebo osemdesiatich troch rokoch.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.