Carlos Ruiz Zafón: Marina

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Carlos Ruiz Zafón
Názov diela: Marina
Séria: -
Vydavateľstvo: CooBoo (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2014
Hodnotenie autorom recenzie: 95%
 

„Marina mi jednou řekla, že vzpomínáme jen na to, co se nikdy nestalo.”

Keď sa po lúčení rodia spomienky, nie vždy sú zrkadlom skutočných udalostí. Kniha Marina je spomienkou. Výnimočnou a čarovnou, vyblednutou ubehnutým časom, no predsa jasnou a zreteľnou. Je to príbeh lúčenia, zanecháva príchuť nostalgie na špičke jazyka, v srdci túžbu po priateľstve, v hlave chuť na dobrodružstvo a zimomriavky po celom tele. A nie preto, že sa odohráva v období Vianoc...

„Ocitli jsme se v zakleté Barceloně, v labyrintu duchů, v nemž ulice měly mytická jména a kde nám za zády chodili skřítci.”

Španielskeho spisovateľa Carlosa Ruiza Zafóna je potrebné predstavovať už naozaj málokomu. Jeho čarovanie so slovami k slovenským a českým čitateľom preniklo už v niekoľkých knihách (Tieň vetra, Anjelska hra, Zajatec neba, Kníže z mlhy, Půlnoční expres a Marína). Pán Zafón to so slovami vie. Vie to s nimi tak dobre, že vás očarí nielen príbehom ale i mestom, kde sa odohrávajú. Barcelone znovu a znovu vdýchne dušu a spôsobí, že sa zatúžite túlať jej tajomnými uličkami. Barcelona v podaní Carlosa Ruiza Zafóna je totiž naozaj začarovaným a lákavým miestom. Presvedčí sa o tom i Oskar Drai, pretože Marina je jeho príbehom, jeho spomienkou, prvou láskou i jeho lúčením.

„Po patnácti letech se mi vrátila vzpomínka na ten den. Viděl jsem toho mladíka, jak se potuluje mlhou kolem nádraží Estación de Francia, a jméno Mariny mě znovu zasáhlo jako čerstvá rána. Každý z nás má ve své duši zamčené nejaké tajemství. A tohle je to moje.”

Oskarovo rozprávanie začína od konca, od okamihu, keď sa na týždeň stratil zo sveta a sedem dní a sedem nocí nikto nevedel, kam zmizol. Keď ho potom našiel policajt na nádraží Estación de Francia, nikomu neprezradil, kde bol. Až teraz, po dlhých rokoch, odhalil svoj príbeh... Jedného dňa sa Oskar zatúlal uličkami Barcelony do starého domu, kde akosi omylom ukradol hodinky. Pokazené zlaté hodinky, ktoré ho fascinovali, a i napriek výčitkám svedomia si ich na istý čas nechal. Keď sa ich s roztrasenými kolenami rozhodol vrátiť majiteľovi, spoznal Marinu a jej otca Germána, ktorí ho prijali veľmi láskavo i napriek krádeži. Oskar i Marina boli osamelí a obaja túžili po spoločnosti a keď jedného dňa zbadali ženu v čiernom, ako dáva kvety na hrob označený len znamením čierneho motýľa, vydali sa po stopách dobrodružstva. Symbol ich prenasledoval všade, kam šli a postupne odokryl príbeh Michaela Kolvenika, vynálezcu a lekára. V temných uličkách Barcelony však číha nejedna skrytá hrozba, na ktorú môžu byť dvaja mladí ľudia krátki…

Akokoľvek sa môže Marina javiť nostalgicky či magicko-realisticky, nie je to romantický príbeh (i keď romantika z tej temnej atmosféry trochu vyžaruje), žiadne bozky a vyznania lásky sa nekonajú. Naopak - Marina je naozaj strašidelná a hororová kniha. Anotácia je v tomto smere skúpa a neprezradí, že čarovné a lákavo vyzerajúce uličky Barcelony vás chcú pohltiť v tieňoch, že v starých budovách a kanáloch sa odohrávajú desivé lekárske experimenty a že pri nevinnom pátraní po pôvode obyčajného znamenia nejakého motýľa môže ísť o život. I Oskarove rozprávanie sa nesie skôr v nostalgickom duchu, ktorý však v konečnom dôsledku dáva vyniknúť strachu a hrôze ešte viac a zimomriavky robí ešte mrazivejšími…

Ak by som mala Marinu opísať jedným slovom, bolo by to slovko tajomstvo. Tajomstvá nás totiž prevádzajú celou knihou, či už je to Marinino tajomstvo, ktoré má pred Oskarom, tajomstvo príbehu Michala Kolveníka či Evy Irinovovej, tajomný znak čierneho motýľa či žena v čiernom a v neposlednom rade tajomstvo Barcelony. Všetky Zafónove knihy sa vyznačujú zvláštnou tajomnou atmosférou, no tie, ktoré sa odohrávajú v Barcelone, sú ňou špecifické a výnimočné, akoby Barcelona ožila a priamo ovplyvňovala dej. Mesto ale svoje tajomstvá neodhaľuje ľahko a rozhodne nie zadarmo, čo Oskar s Marinou veľmi rýchlo zistia, i keď spočiatku nechápu, čo sa deje - prečo v opustenej budove našli starý fotoalbum s fotkami rôzne znetvorených ľudí, prečo sa okolo nich z času načas vznáša hnilobný pach a prečo ich prenasleduje niečo, čo neumiera, ani keď sa po tom vystrelí. Zafón veľmi postupne odhaľuje jednotlivé dieliky skladačky a príbeh posúva veľmi nečakaným mrazivým smerom. I čistokrvného dobrodružstva a akcie je na každej strane dosť a dosť. Zafón čitateľom dopraje chvíľky oddychu len keď vystrieda Oskarovo rozprávanie s akýmisi spoveďami postáv, ktorých životov sa znamenie čierneho motýľa nejakým spôsobom dotklo.

Sympatické je, že postavy nie sú spravené nasilu. Oskar je fajn chalan. Marína je príjemné dievča a má krásne zvláštny vzťah s otcom. Interakcie medzi postavami sú skvelo zvládnuté. Verím každému slovu, ktoré povedal Oskar Marine, verím všetkému, čo Zafón napísal o ich vzťahu, verím tomu, že sa medzi nimi mohlo zrodiť tak silné puto za taký krátky čas.

„Léta jsem utíkal, aniž jsem vědel před čím. Myslel jsem si, že když budu běžet dál, až za obzor, stíny minulosti se budou držet stranou a nepřijdou mi do cesty. Myslel jsem si, že když odjedu dostatečne daleko, hlasy v mém nitru navždy umlknou.”

Asi málokomu sa podarilo tak snúbiť nostalgiu s temnou hororovou atmosférou a akciou, ako sa to podarilo Zafónovi v Marine. I mne, ktorá som odolná hrôzam všetkého druhu vďaka Stephenovi Kingovi či H.P. Lovecraftovi, občas prebehli zimomriavky po chrbte. Marína je príbeh hodný Mary W. Shelley - napínavý a akčný, nedovolí vydýchnuť ani na malú chvíľu. Zdá sa, že Zafónovou špecialitou sú príbehy, ktoré mali byť zabudnuté, no našťastie sa zjavili v pamäti majstra rozprávača, ktorý ich rozpovedal obratne s obrovskou dávkou citu, mrazivo s hrejivým dotykom sily priateľstva. Ak sa knihe vo vás podarí prebudiť silnú emóciu, má to vyhrané. Pri Maríne od Carlosa Ruiza Zafóna som si neuvedomila, ako veľmi sa mi dostala Marína s Oskarom a Germánom pod kožu, až kým som (nie naposledy) neprevrátila posledné stránky knihy. Marína sa však nestratila, ostala mi v spomienkach, rovnako ako Oskarovi...

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.