Carlos Ruiz Zafón: Půlnoční palác

Uverejnené 18. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Carlos Ruiz Zafón
Názov diela: Půlnoční palác
Séria: -
Vydavateľstvo: CooBoo (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2014
Hodnotenie autorom recenzie: 70%
 

„Nikdy nezapomenu tu noc, kdy v Kalkatě snežilo.“

Predstavte si, že sa máte stať členom tajnej spoločnosti, máte takých 15 rokov a vyrastáte v sirotinci. Aký tajný spolok by ste si založili? Ben je práve takou sirotou, jediné, čo na svete má, sú jeho priatelia a má vcelku jasno v tom, ako má Chowbar Society, jeho tajný spolok, vyzerať. Nie je to žiadna nóbl záležitosť, dokonca i názov Chowbar Society Ben vyhrabal len v starom katalógu dovozcov už-nikto-nevie-čoho z Bombaja. Chowbar Society sídli v starom opustenom dome, v ktorom údajne strašilo, a ktorý členovia spolku prekrstili na Polnočný palác. Chowbar Society si navzájom pomáha. Jej prvým cieľom je zabezpečiť všetkým členom pomoc, ochranu a bezpodmienečnú podporu ostatných za všetkých okolností a druhým cieľom je podeliť sa o všetky informácie a vedomosti, ktoré každý z členov nadobudol. No nie je to skvelý tajný spolok a výborný základ pre tajomstvá a tajnosti, nepýta si to nejaký poriadne dobrodružný a strašidelný príbeh? A keď k tomuto popisu prihodím fakt, že autorom je Carlos Ruiz Zafón, môžete si byť istí, že vás čaká pochmúrne a napínavé čítanie.

Ak ste o španielskom autorovi Carlosovi Ruizovi Zafónovi ešte nepočuli, niečo málo si o ňom môžete prečítať už v recenziách na jeho knihy Marina či Kníže z mlhy. Albatros Media a jeho dcérske vydavateľstvo CooBoo si dalo krásny cieľ a postupne vydáva všetky knihy pre mládež, ktoré tento talentovaný (no na môj vkus stále málo objavený) autor napísal. Najbližšie nás ešte čaká dobrodružstvo v knižke Zářijová světla, v ktorej sa vrátime do známej dedinky na pobrežie z knihy Kníže z mlhy. Ale dosť už o iných knihách, poďme sa pozrieť, ako obstál Půlnoční palác, netradične zasadený nie do Barcelony, ale do Kalkaty.

Na světe neexistoval klub, jehož členové by byli soudržnější nebo přikládali větší důležitost své přísaze. Na rozdíl od klubů bohatých gentlemanů z Londýna, členové Chowbar Society neměli domov nebo milované bytosti, ke kterým by se z Půlnočního paláce mohli vracet…“

Sheere a Ben sú dvojičky, ktoré vyrastajú oddelene. Sheere cestuje po svete spolu s babičkou a Ben trávi detstvo v sirotinci. Nie preto, že by jedného či druhého rodičia nechceli, ale pre ich vlastné bezpečie, keďže sa ich ako čerstvé bábätká pokúsili zavraždiť. Tak plynú roky, Sheere, hoci s babičkou, je osamelá a Ben, hoci žije s pocitom odvrhnutia, trávi pokojné a spokojné dni so svojimi priateľmi. Kľudné obdobie však nemá trvať dlho. Onedlho dvojčatá dovŕšia 16 rokov a s nevyhnutnosťou osudu sa ich cesty musia skrížiť. Zlo však nie je preč, číha v tieňoch Kalkaty a čaká na svoju chvíľu…

Carlos Ruiz Zafón sa ani tentokrát nepustil do neprebádaných vôd a i vo svojej druhej knihe zo série Niebla (kde ale diely na seba nenadväzujú) opísal tajomný a pochmúrny príbeh, kde zlo číha na nečakaných miestach. I v piatej knihe, ktorú som od Zafóna prečítala, a na ktorú môžem smelo nalepiť pomyselnú nálepku s nápisom “Pre mládež,” dokázal, že nepíše knihy, o ktorých si dospelí myslia, že by ich chceli deti čítať, ale knihy, ktoré by chcel čítať detskom veku on. Čiže nič naivné či infantilné. Naopak. Využíva každý kúsok svojho rozprávačského umu, aby čitateľa vydesil, či už expresívnymi opismi, pochmúrnou atmosférou či fakt desivými záporákmi. Ako vždy používa i mesto, kde sa jeho príbeh odohráva a Kalkata so vztýčenou hlavou nahradila Barcelonu vo všetkých smeroch. Tajomnými uličkami, hmlami i večným dažďom a v celej knihe je Zafónova záľuba v tajomne poriadne cítiť.

Priznávam, že mám pre Zafónov štýl písania slabosť, jeho texty ma vždy zaujmú a prečítam ich jedným dychom, no nemohla som sa zbaviť pocitu, že Zafón tu trochu stráca dych. Možno je to spôsobené i tým, že svoje knihy začína jemne recyklovať. Kvalitne a šikovne opíše podobný príbeh, ako v predošlých knihách, ofúka vrstvu prachu zo starého antihrdinu i nejaké tie motívy jeho konania, zoberie nové prostredie a pridá či uberie pár postáv. V konečnom dôsledku to zážitok z čítania až tak nenarúša, no Ben a Sheere už ani v hmlách nedokážu zaujať tak, ako Marina či mladý Carverovci. Aspoň že tie opakujúce sa motívy vie zakaždým podať odlišným spôsobom. Jeho postavy nie sú ploché, i keď vykresľovaniu ich charakterov nemá kedy venovať príliš veľa času, pretože jeho knihy pre mladých nemajú veľa strán, udalosti majú spád a akcia strieda akciu, pomedzi čo sa niekedy votrú skvelé popisy prostredia či udalostí dávno minulých. Ale túto schému jeho čitatelia už taktiež poznajú...

Čo sa týka deja, tak ako sa z hmly pomaly vynára polnočný expres, i tajomstvá pomaličky presakujú na povrch. Už od začiatku knihy mi vŕtala v hlave otázka, prečo chce vrah zabiť malé bábätká a Zafón sa s touto informáciou pekne pohráva. Je jasné, že ide konkrétne po Benovi a Sheere a iné deti ho nezaujímajú. Nie je ani jasné, prečo sa rozhodol čakať, kým nedosiahnu vek 16 rokov, ale minimálne dej vďaka tomu pekne graduje. Zafón za rozprávača príbehu zvolil Iana, jedného z členov Chowbar Society a tak sa na udalosti dívame zväčša jeho očami alebo jeho sprostredkovaním očami iných. Niekedy sa mi zdalo, že o niektorých veciach Ian ako rozprávač vedieť nemôže, ale túto malú drobnosť som sa rozhodla ignorovať. Rozpráva zaujímavo a nevynecháva nič podstatné (čo by sa mu možno stalo, ak by rozprával naozaj len to, čo vie).

„Někde v nádražní budově se ozvalo kovové zadunění. Roshan nadskočil a rozhlédl se kolem sebe. Tváře jim ovanul vítr z tunelů a oba chlapci ustoupili o několik kroků dozadu.
„Něco tam je,“ zašeptal Siraj a ukázal k ústí tunelu s klidem, který jeho kamarád nechápal.
Roshan se zadíval tím směrem a taky to spatřil. Blížila se k nim světla vlaku. Cítil, jak se jim koleje začínají chvět pod nohama a zděšeně se podíval na Siraje. K jeho úžasu se Siraj usmíval.
„Nedokážu utíkat tak rychle jako ty, Roshane“ řekl rozhodně. „To víme oba. Nečekej na mě a běž pro pomoc.“
„Co to sakra plácáš?“ obořil se na něj Roshan, ačkoli věděl naprosto přesně, co jeho kamarád navrhuje.
Světla vlaku proťala tmu v nádražní hale jako blesk.
„Běž,“ křikl Siraj, „hned!"

Čo ma na Zafónovi okúzlilo, je jeho rozprávačský štýl. Dokonale opísal ponuré prostredie, v ktorom je Kalkata neustále ponorená v hmlách a búrkach nad riekou Hoogley. Jeho sugestívne líčenie prostredia i udalostí opäť a znovu oživili mesto, v ktorom sa dej odohráva, Kalkata je jednou postáv, sychravou, ponurou a nebezpečnou, no predsa magickou a záhadnou. Jediným, čo mi na Půlnočním paláci naozaj vadí, je, že po prečítaní predošlých kníh, Mariny v prvom rade, sa dá rozuzlenie očakávať pomerne skoro a Zafón ma tak pripravil o veľký diel prekvapenia a snahy vyriešiť zápletku tesne pred koncom a nie pred polovičkou knihy. Ak však vy po Půlnočnom paláci siahnete skôr, ako po ostatných Zafónových knihách, je možné, že ešte dlho po dočítaní budete hľadieť na stenu s otvorenými ústami a prázdnym výrazom v tvári.

Hoci je Půlnoční palác určený skôr mladšej kategórii čitateľov, neverí na klasické šťastné konce. Neuráža ani inteligenciu či zvedavosť mladých, nemyslí si, že keď ide o tínedžerov, môže kĺzať po povrchu a nebudovať poriadne charaktery postáv či ponechať logické diery v deji. Nie. Všetko pekne sedí, nadväzuje a vypĺňa sa.

Zafón je skvelý rozprávač, jeho príbehy sú napínavé, akčné a výborné a určite by si mali nájsť miesto v knižniciach mladých čítajúcich ľudí. Hoci Půlnoční palác nie je Zafónovou najlepšou knihou, stále je medzi knihami pre mládež ako otvorenie okien v zatuchnutej miestnosti...

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.