Carlos Ruiz Zafón: Zářijová světla

Uverejnené 18. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Carlos Ruiz Zafón
Názov diela: Zářijová světla
Séria: -
Vydavateľstvo: CooBoo (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2014
Hodnotenie autorom recenzie: 70%
 

Keď deti večer zažmúria očká a nechajú sa viesť čarovnou ríšou snov či opustia izbičku kvôli dobrodružstvám, ktoré na ne tam vonku čakajú, niekedy možno len jemne žmurknú… v tej chvíli ožíva svet hračiek, svet farebný a ihravý, tajomný i rozprávkový, svet, ktorý leží za zrkadlom bdelého sveta. To je nespochybniteľný fakt, za ktorý (na mou duši, na psí uši) každé dieťa strčí ruku do ohňa a pár ich dokonca zapredá svoju dušu… Svoje o tom vie i španielsky spisovateľ Carlos Ruiz Zafón, ktorý nám prostredníctvom hračkára Lazarusa Janna rozpovie mrazivý príbeh o porušenom sľube a dôsledkoch, ktoré z toho plynú a to všetko s chvejivými vibráciami tajomnej atmosféry a dychberúcej hrôzy, na ktorú sú už čitatelia toho Španiela navyknutí.

„Svým způsobem jsme všichni vlastně rozbité hračky, nemyslíte?” říka tajuplný hračkář žijící jako poustevník ve svém starém sídle. Obklopen mechanickými bytostmi, které sám stvořil…”

Rok 1936 bol pre Irene, jej mladšieho brata Doriana a ich matku Simone, ťažký. Popri tieni blížiacej sa vojny sa museli vyrovnať i so smrťou otca, ktorý si so sebou do hrobu odniesol svoj šarm a nákazlivý smiech, nie však množstvo dlhov, ktoré po sebe zanechal. Prestížne školy a krásne oblečenie nahradila práca a skromné šaty i jedlo a zvieranie žalúdku vždy, keď na dvere zaklopal nový veriteľ. Ako plamienok nádeje sa pred nimi po roku rozsvietli svetielka honosného sídla Cravenmoore ležiacom v prímorskom mestečku, kde Simone dostala ponuku na lukratívnu pozíciu s výborným platom. Háčik spočíva len v tajomnom zamestnávateľovi, výrobcovi hračiek, ktorý svoje sídlo naplnil tajuplnými mechanickými vynálezmi, ktoré niekedy vyzerajú, akoby ožívali...

„Občas mě omámí kouzlo vzpomínky na dny, kdy jsme spolu za pozdních odpolední brázdili zátoku, a zdá se mi, že znovu vidím, jak se tam ve tmě mihotají světla. Ale vím, že teď už tam nikdo není. Nikdo.”

Zářijová světla sú treťou knihou, ktorú Zafón napísal v deväťdesiatych rokoch a ktorú on sám spolu s Knížetem z mlhy a Půlnočním palácem zaradil do série Niebla. Tieto príbehy sú samostatné, no majú veľa spoločného, tvoria ucelený cyklus príbehov, práve takých tajomných a dobrodružných, aké by sám autor rád čítal v období svojho dospievania. A ja chápem prečo. Zářijová světla, tak ako predošlé knihy, sú krátke, akčné a jemne hororové, dej sa točí okolo postáv, ktoré by som zrátala na prstoch jednej ruky a všetky Zafónove opisy, ktorých nie je priveľa ani primálo, len dotvárajú príjemne mrazivú atmosféru. Akčných scén je naopak pomerne dosť, majú ten správny ťah na bránku a chĺpky na rukách stavajú do pozoru.

Hoci sú všetky tri knihy samostatné, spája ich niekoľko spoločných motívov. V každej z nich nejaká mužská postava uzavrie dohodu s inou mužskou postavou, ktorá má nejaké nadprirodzené schopnosti, tým zapredá svoju dušu a ohrozí niekoho zo svojho blízkeho okolia. A hlavné postavy tej ktorej knihy sa musia vysporiadať s dôsledkami týchto činov. Už v druhej čítanej knihe sa dal tento vzorec ľahko objaviť a v tretej ho očakávate už od začiatku knihy. Myslím, že Zafónovi by v tomto prospelo menej predvídateľnosti, inak čitateľ ľahko skĺzne k miernej nude až ľahkej otrávenosti.

Čo sa týka deja, autor sa v Zářijových světlech snažil rozohrať aj iné línie, ako tú hlavnú, ale vzhľadom na krátky rozsah knihy jej to skôr uškodilo ako pomohlo. Nedal tým totiž čas zžiť sa s postavami, ktoré dostali naozaj málo priestoru a možno i preto sa len ťažko dali pochopiť niektoré ich činy. Ak by ste boli malý chlapec, vydali by ste sa o jednej v noci sám do lesa len deň potom, ako tam záhadne zavraždili dievča? Otvorili by ste záhadnú fľaštičku, ktorá kričí “Pozor, som fakt nebezpečná?” Asi nie, a práve preto, že sa počas čítania často pristihnete pri otázke: “Naozaj by sa niekto v takejto situácií takto zachoval?”, pôsobia postavy nereálne a len horko ťažko im veríte. Napriek tomu sa však nedá povedať, že by neboli sympatické. Popri hlavnej dejovej línií si totiž žijú svoje životy a užívajú si krásne leto, či už objavovaním krásnych zákutí prímorského mestečka, plavbami na plachetnici či počúvaním legiend o strašidelnom majáku. Príjemne pôsobil hlavne rozvíjajúci sa vzťah medzi Irene a rybárom Ismaelom, priebojnosť a odhodlanie Simone či odvaha malého Doriana. Škoda len, že nad nimi visí ten mráčik iracionálnosti v ich správaní.

Atmosféru ale Zafón opäť vykreslil úchvatne. A tak v Zářijových světlech nájdeme staré honosné sídlo so zakázanými izbami, kde kľučky na dverách majú podobu rozosmiatych tvárí a pri stisnutí na vás mrkajú očami, kde vo vzduchu lietajú nádherné sovy a na zemi vás čakajú zasa hravé mechanické šteniatka, kde sú draky a hviezdy a víly i zámky a ďalšie a ďalšie zázraky prekonávajúce čokoľvek z vašej fantázie. Je tam i temný les, ktorý po zotmení vrhá divné tiene a v ktorom sa potulujú nebezpečné bytosti. Nájdeme tam však i nádhernú modrú zátoku, ako stvorenú na objavovanie prvej lásky či romantický opustený maják, v ktorom podľa povestí údajne straší. Celá atmosféra je dotvorená zápiskami neznámej ženy a príbehom o zlých tieňoch, ktoré sa dokážu oddeliť od svojho pána.

Zafón už vo svojej predchádzajúcej tvorbe dokázal, že sa vie majstrovsky hrať so slovami a využiť opustené a tajomné miesta k vytvoreniu tej správnej atmosféry, niekedy čarovnej, inokedy zasa tajomnej či jemne hororovej. A hoci opakujúcimi sa motívmi Zafón niekedy pôsobí trochu ako pokazený verklík, Zářijové světla sú stále príjemnou knihou pre všetkých, ktorí sú mladí duchom a s trochou šťastia i telom.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.