Catherine Firher: Inkarceron

Uverejnené 17. 02. 2017
Autor/ka: Catherine Firher
Názov diela: Inkarceron
Séria: -
Vydavateľstvo: Ikar
E-shop: Bux.sk
Rok vydania: 2011
Hodnotenie autorom recenzie: 90%
 

Inkarceron nie je prvá kniha, ktorá vznikla z pera Catherine Fisherovej, ani jej prvý bestseller. Po úspechoch predchádzajúcich kníh sa nič iné nedá očakávať: strany priam dýchajú skúsenosťou. Autorka nás ako sprievodca s dlhodobou praxou vedie jej zázračnými svetmi a predvádza nám svoje spisovateľské kvality.

Tento raz sa ocitneme v budúcnosti. Vedecký a technický pokrok sa tu však zastavil, ba dokonca čas ako keby zamrzol. Namiesto mrakodrapov, lietajúcich áut a počítačov uvidíme hrady, koče a zelené lúky podľa vzoru stredoveku. Ľudia sú nevzdelaní, až na malú skupinu Múdrych, ktorá drží vedecké poznatky nažive. Všetci sú zviazaný dokumentom nazývaným protokol, podľa ktorého sa musia držať sa zásad doby, teda používať len veci, ktoré sú dobe primerané. Je však viac než zreteľné, že svet vybudovaný na protokole je len fasáda. V zákulisí sa skrýva mimo každodenných zariadení, ktorých sa ľudia napriek dobe nemohli vzdať, kopa vynálezov, ktoré si len ťažko predstaviť.

Inkanceron, väzenie z ktorého niet úniku, tu poznať len z chýrov a legiend. Bolo založené, aby sa svet zbavil spodiny ľudstva. Nebolo to však väzenie pozostávajúce z ciel a mreží: pre väzňov to mal byť raj. Sedemdesiat Múdrych sa dobrovoľne rozhodlo, starať sa o väzňov. Keď vstúpili dnu, Inkarceron sa uzavrel. Okrem jeho strážcu ho ešte nikto nikdy nevidel.

Vnútro väzenia má však od raja veľmi ďaleko. Ba naopak, pre väzňov je to peklo. Žijú tam v špine, v chudobe, a pod neustálym dohľadom Inkarcerona. Väzenie ich sleduje, vždy a všade, a kde sa dá, im strpčí život ešte viac.

Jedného dňa sa vo väzení ocitol Finn. Nevedel, kto bol, odkiaľ pochádzal, a ako sa tam dostal. Svoje meno vedel len vďaka cedulky, ktorá ležala pri ňom. Postihnutý víziami o vonkajšom svete nestrácal vieru, že sa nenarodil v Inkarcerone ako veľa iných väzňov. Málokto jeho víziám venuje pozornosť. Až raz sa mu do rúk dostane kľúč, pomocou ktorého sa mu podarí spojiť sa s Klaudiou, dievčinou z vonkajšieho sveta. Vtom sa ho zmocní nádej, že bude možné, uniknúť pomocou kľúča z Inkarceronu, čo sa zatiaľ podarilo len jedinému väzňovi: Sapphiqueovi. Vedený legendami a Klaudiinými pokynmi sa Finn vydá s hŕstkou spoločníkov na najväčšie dobrodružstvo jeho života – boj proti väzeniu.

V pozadí príbehu hrdinov, z ktorých každý rieši vlastné problémy, sa ukrýva veľká otázka budúcnosti. Zem je preľudnená a zdroje takmer spotrebované. Budúcnosť je vskutku horúca téma, zaoberalo sa ňou mnoho autorov pred Catherine Fisherovou. Ona sa však nedala odradiť ošúchanosťou tematiky. Povzniesla sa nad diela iných a vytvorila novú víziu budúceho sveta. Držať ľudí v nevedomosti je dôležitý prostriedok pre funkciu jej sveta, autorka však na to nepotrebovala chirurgický zákrok (Scott Westerfield – séria Oškliví). Taktiež sa vyhla zásahu z vesmíru, ktorý by mal priviesť spoločnosť na mierumilovnejšie chodníčky (Stephenie Meyerová – Hostiteľ). Technické zariadenia sa klasifikovali ako škodlivé pre človeka a zakázali sa. Na druhej strane, v prípade Inkarcerona, technika sa vymkla z pod kontroly ľudí. V tejto oblasti pozorovať súvislosti s filmom Matrix, síce sa kniha touto tematikou zaoberá značne menej. Je to celkom zaujímavý pohľad na budúcnosť s dobre vykreslenými rozpormi našej spoločnosti.

Kniha je ľahko čitateľná, nikde sa nezadrháva na dlhších popisoch. Dianie sledujeme z dvoch perspektív – z hľadiska Finna a Klaudie, teda zvonka a zvnútra väzenia. Od nich sa priebežne dozvedáme nové veci, ktoré si však nevieme celkom zoradiť. Autorka pred nami otvára škatuľku s perličkami, ktoré sú zmiešané bez akejkoľvek súvislosti, potom zoberie nitku a postupne navlečie všetky perličky na retiazku. Príbeh je uzavretý, premyslený, a dobre spracovaný.

Ako som už písala, popisy nie sú také dlhé, že by naťahovali dej. Avšak tieto pomerne stručné popisy majú žiadaný efekt. Sú také výrazné a dôveryhodné, že nie je ťažké vžiť sa do situácie. Najživšie bolo popísané ustavičné sledovanie väzňov. Ich beznádej , bieda a strach celý čas sprevádza červené oko Inkarcerona. Sleduje a zaznamenáva každý z ich krokov. Počas čítania som sa ja cítila pozorovaná, až som sa zľakla, že začínam byť paranoidná.

Po vymenovaní podarených aspektov prechádzam na tie menej podarené. Jednou vetou zhrnuté, postavy nie sú silnou stránkou knihy. Najviac ma pritom otravovalo hlavné duo. Finn je typický tragický hrdina, ktorý by mal vzbudzovať dojem ľútosti u čitateľov. Na mňa to akosi nezabralo. Miesto ľútosti som vnímala sebaľútosť, a táto charakterová vlastnosť mi na Finnovi vadí najviac. Druhá vec je, že nedôveruje svojmu pokrvnému bratovi Keirovi ani Múdremu Gildasovi, ktorých oboch pozná tri roky, ale Klaudii, ktorú vôbec nepozná, sa hneď zverí.

Klaudia na tom nie je oveľa lepšie. Všade je popísaná ako múdre dievča, ale jej správanie hovorí inak. Očividne je jej jediný problém, ako zabrániť svadbe s jej nenávideným snúbencom Casparom. Pri tom je poriadne naivná a nesvojprávna – neodváži sa podniknúť nič bez toho, aby to predtým konzultovala s Jaredom, jej kamarátom a Múdrym. Na to, do akých vecí sa pletie, je strašne decká. Rozmaznaná princeznička, zvyknutá na mäkkú posteľ a parádne šaty, vyťahuje z kaše chudáka väzňa s tragickým osudom, ktorý si nezaslúžil, lebo jeho vidiny ho predsa robia dôležitejším ako ostatný väzni. Je to miestami až komické. Jediné dve postavy, ktoré považujem za zaujímavé, sú Keiro a John Arlex, Klaudiin otec. Ich charakter nebol jasný od prvého momentu ako sa v knihe objavili. Nie sú jednostranné ako väčšina postáv, sú to prepracované charaktery s vnútornými spormi. Keiro je všeobecne nenávidený, svojím správaním odpudzuje všetkých, ktorí sa k nemu priblížia na meter. Napriek tomu nie je zlý. Mal ťažkú minulosť a sám si musel presekať cestu dopredu. Je to udivujúce, ako dokáže žiť z tak málo lásky a pri tom odmietnuť každý pokus o priblíženie. John Arlex mal podobne ťažkú minulosť, ktorá ho zmenila na nespoznanie.

Aj keď sa postavy veľmi nepodarili, v konečnom dôsledku prevážia pozitíva. Knihu odporúčam hlavne mladším čitateľom od 12 do 16 rokov, a takisto čitateľom, ktorí si vedia vychutnať dobrú štylistiku a pútavý dej. Kniha má len čosi vyše 300 strán, teda nezabijete tým veľa času a príbeh je uzavretý v jednej časti, čakanie na pokračovanie nebude (vyšla síce kniha Sapphique, ktorá sa odohráva vo svete Inkarcerona, je to však nezávislý príbeh). Nemáte čo stratiť.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Flavel