Catherynne M. Valenteová: Nesmrtelný příběh

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Catherynne M. Valenteová
Názov diela: Nesmrtelný příběh
Séria: -
Vydavateľstvo: Plus (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2013
Hodnotenie autorom recenzie: 90%
 

Tak príbehu sa vám zachcelo! No, poďte, poďte, usaďte sa tu dookola a počúvajte, lebo vám rozpoviem príbeh jednej devy, ktorá sa do zeme ruskej vydala a ktorej okrem vodky, boršču a blynov zachutili i ruské ľudové rozprávky. V nich žijú svoje nesmrteľné príbehy hlúpi Ivanovia i nesmrteľný Kostěj, vtáci ohniváci, rusalky i víly, domoví škriatkovia, Baba Jaga, cároviči, cárovia a Maria Morevna, dcéra dvánastich matiek a dvanástich otcov. Už od svojich šiestich rokov sedáva Máša na stoličke pri okne, v meste, ktoré sa kedysi nazývalo Sankt Peterburg, potom Petrohrad, potom Leningrad a potom znovu Sankt Peterburg, na ulici, ktorá bola Dzeržinského ulicou, ktorá bývala Komisárskou ulicou a ktorá bývala Gorochovou ulicou, a čaká, kedy na zem spadne vták, zmení sa na muža a vezme si ju za manželku. Tak sa stalo i jej trom sestrám a Máša verí, že tak to na svete chodí. Netuší, že Catheryne M. Valenteová jej dala nahliadnuť na svet za zrkadlom, kde rozprávky ožívajú, hoci nie vždy spôsobom, ktorý by ste očakávali.

„Zapálenému žákovi je třeba prominout, předpokládá-li, že Car Smrti je podlý a Car života je ctnostný. Budiž vyrčena pravda: Na celém světe není ctnosti. Život je prohnaný a nemá špetku svědomí, je to ničema, je krutý, podobá se vlku. Ve službě sobě samému se dopustí jakéhokoli přečinu. A zrovna tak i Smrt zná nekonečné množství strategií charakterizuje ji vyhladovělost - zná ovšem i soucit, zná ovšem i milosrdenství a něhu. Ve vlastní zemi umí být Car smrti laskavý. Leč konce sváru mezi bratry se nedočkáme nikdy, nikdy až do konce všeho. Kde je tedy země Cara smrti? Kde žije národ Cara života? Není tak lehké je najít, a přesto dennedenně do obou vkročíte stokrát, ba i vícekrát.“

„...jen blázen by chtěl prožít ruskou verzi kterékoli dětské pohádky,“ povedal Ivan v knihe Zakletá od Orsona Scotta Carda a tento jeho výrok by bol i skvelým úvodným mottom Nesmrtelnýho příběhu. Catheryne M. Valenteová, jeho autorka, je literárna kritička i autorka, ktorú u nás môžete poznať z kníh o dievčatku September, ktoré najskôr oboplávalo Čarokraj na lodi vlastnej výroby a potom pod Čarokraj spadlo a zažilo tam veselice. Okrem toho je to Američanka, ktorá sa vydala za Rusa a to jej umožnilo zdvihnúť závoj, ktorý oddeľuje reálny svet a svet slovanských rozprávok, mýtov a legiend známych svojou poetickou silou i drsnosťou. A keďže tieto príbehy sú nesmrteľné, Catheryne M. Valenteová sa do nich rozhodla prispieť svojou troškou a využiť ich pri popise skutočných historických udalostí - vojny, postupov červenej armády či smrti Stalina. Ocitáme sa tak v príbehu, ktorý smelo koketuje s magickým realizmom, v príbehu rozprávkovom, drsnom i bizarnom, ktorý sprvu zahreje spomienkami na rozprávky, ktoré sme počúvali ako deti, no postupom času stále viac mrazí surovosťou, drsnosťou a reálnosťou. A v neposlednom rade ide o príbeh o láske a nadvláde a podriadení sa.

„Vzal jsi mi mou vůli.“
„Tak je to při svádění vždycky. Vůle jednoho je darována tomu druhému, pěkne zabalená a ovázaná mašlí. Otázkou je vždycky jedině to, kdo bere a kdo dáva. Já jsem si vzal první, to je celé. Ty budeš brát naposled. Já jsem v těchhle hrách lepší než ty, ale učni se ve svých talentech zdokonalujú, vždycky, vždycky. Svou smrt mi nemůžeš dát jen tím, že budeš otevírat své krásne rty a polykat mlíčí. Nevezmu si ji.“

Maria Morevna, hlavná postava tohto príbehu, rozhodne nie je hrdinka, ktorá sa dočkala princa na bielom koni a s ním žila šťastne až do smrti. Jej ženích sa predstavil ako súdruh Kostěj, priezviskom Bessmjertnyj a hoci si ju odviedol na koni, ktorý sa mení na ďalšieho koňa a ešte ďalšieho koňa a potom na luxusné auto, šťastný život až do smrti na nich nečaká. Kostěj je totiž cár života a v jeho zemi prebieha nikdy nekončiaca vojna proti cárovi smrti. Máša je silná hrdinka, ktorá nesklonila hlavu, ani keď soviet do ich domu nasťahoval ďalších jedenásť rodín, ani keď zistila, že ich dom obývajú domovojovia a že stará pani, ktorá býva cez ulica je Licho, smola. Rovnako silno sa vyrovnáva aj s Kostějom a zástupom jeho bývalých mileniek, ktoré za trest, že Kotějovi ukradli smrť a utiekli s hlúpym Ivanom, teraz pracujú v továrni a vyrábajú neživých vojakov do vojny medzi Cárom života a Cárom smrti. A k tomu je tu súdružka Baba Jaga, ktorej sa nepáči, že Máša sa nevolá Jelena a tak jej dá splniť tri náročné úlohy a ak ich nesplní, zožerie ju. No nie je to rozkošné pripomenutie všetkých tých drsných Dobšinského príbehov?

„Uchovávám ji ve skleněné truhle," vypravil ze sebe nakonec přerývavě, přičemž ji s pěstmi zapletenými v nekonečné záplavě jejích vlasů drsně přitláčel na hromady předpokládaných pohybů vojsk.
„Hlídají ji čtyři psi. Vlčice jako ty, vyhladovělý chrt, namyšlený pokojový psík a tlustá ovčácká fena. Jejich jména začínají na stejné písmeno a to písmeno znám jenom já.“
Zavřel oči a jeho řasy se jí otřely o tvář. Prohýbala se v jeho náručí jako napjatý luk.

„A jen ten, kdo zná jejich jména, může sáhnout do truhlice, v níž uchovávám svou smrt.“

Valenteová tento na prvý pohľad rôznorodý mišmaš pretvorila v mnohovrstvový príbeh, kde všetko spolu ladí a pasuje. Príbeh je rozdelený do šiestich častí a každú z nich uvádzajú verše Anny Achmatovovej, ruskej poetky, ktorej diela sa dlho nesmeli predávať. Každá časť sa odohráva v inej zemi. Jedna v sovietskom zväze, ďalšia v zemi Kostěja nesmrtelnýho, iná v Jajičce, zemi, kde zamrzol čas. A výsledok je zvláštny. Áno, to je to správne slovo. Zvláštny jazykom, ktorý skvelo vystihuje atmosféru ľudových rozprávok a zároveň výstižne opisuje socialistické Rusko a tak sa v jednej vete občas vedľa seba ocitnú slová ako súdružka a Jaga či domovojovia a domovské schôdze. Valenteovej jazyk je hravý, plný inotajov a historických či kultúrnych narážok a nevyhýba sa ani opisom násilia či sexu. Zvláštny je i netradičným podaním niektorých tradičných motívov, ktoré sa prejavujú hlavne v zasadení rozprávkových bytostí do sovietskeho Ruska.

Nesmrtelný příběh sa nečíta ľahko, je zložitý a plný skrytých významov. Popri rozprávkových motívoch autorka predsa len opisuje vojnu, blokádu Leningradu, nekonečné boje a hlad. Druhú svetovú vojnu navyše akoby kopíruje vojna medzi Cárom života a Cárom smrti v rozprávkovej ríši, kde postavy až desivo rýchlo preberajú metódy sovietskeho zväzu. A predsa knihu nemôžete len tak ľahko pustiť z rúk, pretože baví, desí, láska a mrazí. Čakáte, či Kostěj predsa len odhalí Máši svoju smrť, a či Maria Morevna tentokrát naozaj zje Ivanovo srdce predtým, ako sa do neho stihne zamilovať. Dúfate, že tento krát to Máši a Kostějovi vyjde, i keď už miliónkrát predtým to nevyšlo. No i tak veríte v šťastný koniec, ktorý raz možno naozaj príde.

Catheryne M. Valenteová vytvorila naozaj pozoruhodný literárny palimpset, v ktorom sa prelínajú historické udalosti s magickým realizmom starých ruských rozprávok. Rovnako ako jeho hrdinovia, ani Nesmrtelný příběh nie je dokonalý ako vajíčko a hoci sa oň svet pokúša znovu a znovu, ktovie či vôbec môže dopadnúť inak. Zatiaľ ostáva knihou, ku ktorej je hodno sa vrátiť a ktorá zaujala svojou netradičnosťou, poetikou a prepracovanosťou. Catheryne M. Valenteová, tlieskam a dúfam, že to nie je posledná kniha, v ktorej môžem stretnúť domovojov, víly či škriatkov...

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.