Daphne du Maurierová: Neohlížej se, miláčku a jiné povídky

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Daphne du Maurierová
Názov diela: Neohlížej se, miláčku a jiné povídky
Séria: -
Vydavateľstvo: Motto (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2012
Hodnotenie autorom recenzie: 85%
 

Zbierka “Neohlížej se, miláčku a jiné povídky” sľubuje päť majstrovských textov s prvkami hororu od populárnej britskej spisovateľky Daphne du Maurier, ktorú preslávil najmä jej román Rebeka z roku 1938. Ak sa láskavý čitateľ už s knihami od tejto autorky stretol, vie, že prísľub je to vskutku reálny. Už názov knihy a tiež prvej poviedky “Neohlížej se, miláčku” stelesňuje pocit, ktorý sa v hororovo ladenej literatúre vyskytuje prinajmenšom často. Pocit, že za vaším chrbtom, mimo vášho pohľadu, niečo číha a v tieňoch čaká na svoju príležitosť. Spisovateľský talent Daphne du Maurier vyjadril už Louis Aragon slovami: „Když čtu novely Daphne du Maurier, žasnu nad jejich dokonalostí a přestávám mít chuť dál psát, protože to už považuji za naprosto zbytečné. Jsou totiž tak jazykově vytříbené a tak psychologicky či spíše parapsychologicky strhující, že zasahují samotné dno čtenářovy duše. Proč tedy dál nesmyslně usilovat o něco, co se jinému už veskrze dokonale podařilo."

Zbierka poviedok “Neohlížej se, miláčku a jiné povídky” obsahuje akúsi všehochuť autorkiných obľúbených a často používaných motívov. Daphne du Maurier vo svojich knihách či poviedkach využíva gotické, hororové či vedecko-fantastické prvky a aj po viac ako sto rokoch od jej narodenia sú príbehy napísané jej rukou stále aktuálne a dokážu zaujať. V poviedkach skĺbila nadprirodzené a všedné, v niektorých opisuje jasnovidecké schopnosti, život po živote, tajomné predmety pohanských rituálov, v iných sa zasa pohráva s tajomnými prvkami len preto, aby nakoniec vysvitlo, že rozuzlenie je úplne obyčajné a s nadprirodzenom nemá nič spoločné.

Motívom, ktorý všetky poviedky spája je, že autorka všetkých hrdinov vyslala do neznámeho prostredia, ďaleko od domova, čo zvyšuje pocit napätia a dobrodružstva, a takisto určitej bezmocnosti či pocitu stratenosti. A tak sa s postavami pozrieme do vo dne čarovných, v noci pochmúrnych Benátok, na Krétu či do Jeruzalema. Tiež navštívime Írsko či tajomnú výskumnú základňu v anglickom Saxmere.

Úvodná poviedka, ktorá dala názov celej knihe, Neohlížej se, miláčku, je zotavovacím výletom do Benátok pre manželov Johna a Lauru. Hlavne Laure má pomôcť vyrovnať sa so smrťou dcérky. Laura bola dlhý čas psychicky na dne, no zdá sa, že romantické Benátky začali pomaličky liečiť jazvy na duši. Raz večer sa John a Laura zoznámia s dvoma sestrami, jedna z nich má jasnovidecké schopnosti a hoci Laure pomôže dosiahnuť pokoj, Johnovi starosti len pridá. Predpovie mu totiž, že Benátky sú pre neho nebezpečné a mal by ich urýchlene opustiť. A keďže John má obe sestry za podvodníčky, neberie výstrahu vážne. A to sa mu môže stať osudným. Alebo nie?

Daphne du Maurier mätie, konšpiruje a zahmlieva stopy, takže takmer až dokonca si nemôžete byť istý, či je blázon John alebo sestry. Nedá sa veriť tomu čo vidíte a vidieť to, čomu neveríte. Zmes brilantne zvládnutých rozhovorov i každodenných intímnych momentov v manželskom živote pretkáva nadprirodzená zápletka, umne využitá tajomnosť i romantika Benátok a vytvára tak skvelú i mrazivú poviedku.

Nejpozději do půlnoci vás zavedie na Krétu spolu s anglickým učiteľom výtvarnej výchovy Timothym Greyom, ktorý nechce od dovolenky nič iné, len dlhé dni naplnené maľovaním ľúbezných zákutí. Aby mal čo najväčšie súkromie, vydupe si ubytovanie v bungalove č. 62, ktorého predchádzajúci návštevník zahynul za podozrivých okolností. Problémy začínajú, keď sa v noci okolo bungalovu ozývajú zvláštne zvuky a Timothy si je istý, že mal nepozvaného návštevníka. Navyše sa o neho začnú zaujímať i grobiansky sused s ľahostajnou manželkou, ktorých pozornosť mu nie je vôbec príjemná.

Pútavá poviedka, ktorej hlavná línia vedie neprebádanými chodníčkami a zatáča do nečakaných smerov a postupne odhaľuje viac a viac podozrivých okolností, pri ktorých by každý rozumný človek zdupkal. Timothy, hoci sa považuje za nudného patróna, je poháňaný zvedavosťou a tak sa postupne zaplieta do niečoho, o čom ani neveril, že existuje.

Nejpozději do půlnoci je už druhá poviedka rozprávaná z pohľadu muža a zdá sa, že du Maurier tento pohľad vyhovuje a vie sa do neho vžiť. Napriek jednoduchej línii príbehu je tajomná zápletka spletitá a nechá vás hádať, kam sa bude vyvíjať. Timothy je jeden z tých nudných svojských sympaťákov, s ktorým sa dá zžiť a keďže čitateľ od začiatku vie, že to s ním nedopadne dobre, celý príbeh sprevádza zvedavá ľútosť a možno i trochu škodoradosť, všetko umne vyrozprávané a postupne gradujúce do prekvapivého finále.

Případ na hranici je príbehom mladej herečky Shelagh Moneyovej, ktorá sa nevie zmieriť so zvláštnymi poslednými slovami svojho otca a tak sa vydá nájsť jeho starého priateľa Nicka, s ktorým sa pred rokmi odcudzili. Kolujú o ňom síce všelijaké ponuré a bláznivé historky, ale Shelagh sa odvážne vrhá do dobrodružstva a nebezpečenstva.

Du Maurier tu rozohrala odvážnu hru mladej herečky, no tentokrát sa jej prekvapenie na záver nepodarilo. Pointa sa dala odhaliť pomerne skoro, jediným, čo ostávalo vyriešiť bolo, nakoľko je Nick bláznivý a aké sú jeho úmysly s mladučkou Shelagh. A hoci sa na riešenie dá prísť naozaj pomerne skoro, poviedke to nič neuberá na tom, s akou bravúrou je napísaná, ako sa v nej autorka pohráva so slovíčkami, s hrdinami a i s vami samotnými. No chýbal jej ten jemne strašidelný a hororový feeling, ktorý mali prvé dve poviedky a od Případu na hranici mali poviedky klesajúcu tendenciu, čo sa kvality týka.

Křížová cesta bola pre mňa najslabšou poviedkou, i keď zvyčajne ma obyčajné problémy bežných ľudí v príbehoch zameraných na psychiku a motívy konania postáv skutočne zaujímajú. Predpokladám ale, že konkrétne v tejto poviedke ide len o vec vkusu a osobných preferencií, no mne proste chýbala mrazivá zápletka. Autorka v knihe totiž lepšie vystihla ponurú či hororovú atmosféru ťažko uchopiteľných javov ako humornú satiru z bežného života niekoľkých ľudí. Daphne du Maurier je majstrovskou rozprávačkou strašidelných príbehov, idú jej skvele a píše ich asi najčastejšie, preto niet divu, že jediná poviedka z tejto zbierky, na ktorej sa len sťažka dá nájsť niečo strašidelné (okrem hororových skupinových zájazdov), ma miestami vyslovene nudila.

Záverečná Šestá síla je poviedka, v ktorej ide du Maurier do väčšej hĺbky a skúma život po živote. Mladý inžinier prichádza za novou prácou do odľahlého výskumného strediska, kde sa pracuje na tajomnom projekte. Po počiatočných pochybnostiach sa mladík stáva vernou súčasťou tímu a nadšene sa podieľa na pokrokoch vo výskume. Pokusy, ktoré sa v stredisku odohrávajú, ale mrazia na duši a vyvolávajú desivý pocit. Vydarená poviedka s vydarenou zápletkou, ktorej akčnosť trochu pokrivkáva, no ktorá naozaj núti do zamyslenia nad tým, čo je ešte ľudské a čo nie a kam až možno zájsť v mene vedy.

Neohlížej se miláčku, a jiné povídky je vydarená zbierka textov s rozmanitými zápletkami, prepletenými podobnými motívmi vzťahov medzi ľuďmi odkázaných samých na seba v cudzom prostredí s romantickými, no ponurými a opustenými zákutiami. Daphne du Maurier sa predviedla ako výborná spisovateľka umne narábajúca so slovami, autorka, ktorá vie prekvapiť zápletkou i krásou jazyka a ktorá vie spôsobiť zimomriavky svojou predstavivosťou. Hoci niektoré poviedky sú slabšie, každý si tu nájde to svoje a možno sa i rozhodne pre návštevu anglických slatín či čarovných Benátok, hoci si dobre premyslí, či dá na radu veštkyne alebo či sa dá do hovoru s tragickým opitým susedom...

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.