Ernest Cline: Ready Player One

Uverejnené 31. 03. 2018
Autor/ka: Ernest Cline
Názov diela: Ready Player One
Séria: -
Vydavateľstvo: Ikar
E-shop: Bux.sk
Rok vydania: 2016
Hodnotenie autorom recenzie: 90%
 

O tejto knihe nedokážem napísať nič, čo by už nepovedal alebo nenapísal Juraj Malíček. V tomto sme na jednej vlne. Ak ste ale jeho chvály nikde nezachytili, tak vám budú musieť postačiť moje slová.

Ready Player One je bestseller amerického autora Ernesta Clinea, ktorý sa okrem iného podieľal aj na scenári pre zabudnutý film Fanboys (Kyle Newman, 2009). Možno od neho poznáte knihu Flotila o prestrelke hráčov s mimozemšťanmi. RPO je jeho prvotina. Je to kniha, kde napchal všetko, čo miluje, má rád a dúfa, že čitateľ to miluje minimálne rovnako. Ale to je len jedna vrstva knihy.

Na povrchu je to príbeh Wadea Wattsa, tínedžera, ktorý svoj život trávi vo virtuálnej realite, lebo skutočnosť je na hovno. Svet je po energetickej kríze zničený a uvrhnutý do chaosu. Jediné stabilné miesto je OASIS - mmorpg, kde sa utiahli všetci, aj tí, čo sa nehrajú. No už aj samotná OASIS je v ohrození. Lebo zlé korporácie. Lebo nekontrolovaný kapitalizmus. Wade sa tomu snaží zabrániť tým, že sa vydá hľadať virtuálny poklad.

Príbeh sám o sebe nie je nijak originálny. Ani napísaný nie je brilantne. Cline ešte ako autor trochu tápe, necháva sa ľahko uniesť popkultúrnymi narážkami a nezachraňuje to ani vydarený slovenský preklad.

Možno to ani nie je dôležité, lebo RPO nie je ani tak o príbehu ako o pocite. Alebo skúsenosti. Cline napísal ľúbostné vyznanie starým videohrám a popkultúre osemdesiatych rokov. To je hlavný motív knihy. Je to komunikácia autora s čitateľom o veciach, čo má rád. O vášni. O tom, čo by sme podľa neho mali vidieť, čítať, hrať a počúvať.

Preto niektoré časti textu pripomínajú skôr geekovskú encyklopédiu ako funkčnú knihu. Neostal však len pri tom. Wade, a teda aj Cline, rád uvažuje o veciach. Zamýšľa sa nad spoločenskými nerovnosťami, nad identitou, zmyslom existencie. A hlavne nad vzťahom reálne – virtuálne. Vo vybraných úsekoch je teda kniha nesmierne chytrá, hĺbavá. No vie byť i banálna a prvoplánová. Jediné, čím nie je, je „nenáročná“. Neznesie sa s čitateľom, ktorý ju číta len prvoplánovo, povrchne. Chce od neho ponor, chce, aby uvažoval spolu s hlavným hrdinom a chce, aby si veci vyhľadával. RPO je ambiciózna kniha. Číta sa navyše pomerne ľahko. Nečudo, že sa v USA stala novodobou klasikou.

Škoda, že Cline ešte nebol schopný všetky tieto prvky dať do rovnováhy. A tak vznikol text, ktorý skôr poteší hráčov, alebo popkultúrnych nadšencov, proste insiderov. Ktokoľvek, kto nemá skutočne hlboký a vášnivý záujem o jej témy, sa bude nudiť.

RPO má všetko preto, aby bol masovo populárny, no u nás je nepovšimnutý. Osobne mi to vadí. Toto je totiž ten typ knihy, ktorý ma zasiahol priamo do srdca. Po pár stranách som vedel, že hoci som od Clinea o generáciu mladší, rozumeli by sme si. Mal som pocit, že RPO vzniklo len pre mňa.

Našťastie, nie som jediný s týmto pocitom.

Je dobre, že takéto knihy vznikajú. Knihy, ktoré možno nie sú dokonalé po objektívnej stránke, ale majú v sebe napísané niečo, čo vie osloviť. A keď oslovia, stanú sa kultovkami, kánonom, manifestom životného pocitu. RPO je generačná výpoveď. Výpoveď generácie, ktorá vyrástla na požičaných videokazetách, ale aj generácie, ktorá sa každý večer hrá. Dáva nám zmysel, predstavu sveta, kde to niečo znamená. Nerdovská utópia.

Preto k nemu nechcem byť kritický. Dalo by sa. Keby som chcel, znosím RPO pod čiernu zem. Ale toto je jeden z mála prípadov, keď obsah prebíja formu a kniha sa stáva dôležitou napriek autorovmu štýlu. RPO je mnohovrstevné, chytré, náročné, temné, brakové, ale hlavne je napísané s láskou a od srdca. Flotila je možno lepšie napísaná, ale chýba jej rozhľad a hĺbka.

Pochopím, keď sa kniha nepáči masám. Ale ak sa považujete za geeka, hráča a máte radi vesmírne naháňačky, epické bitky, realisticky vybudované charaktery, osemdesiate roky a hádanky, Ready Player One je kniha pre vás. Je to náš generačný román o nás.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísal: Juraj Búry