H.P. Lovecraft: Hrobka (Příběhy a vize z let 1917-1920)

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: H.P. Lovecraft
Názov diela: Hrobka (Příběhy a vize z let 1917-1920)
Séria: Spisy H. P. Lovecrafta
Vydavateľstvo: Plus (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2010
Hodnotenie autorom recenzie: 75%
 

„Ti, již vyhledávají hrůzu, jsou častými hosty podivných, vzdálených míst.”

Preto vstúpte, milí priatelia, ktorí chcete pocítiť mrazenie v špiku vašich kostí. Vstúpte do sveta poviedok unikátneho autora, ktorý pretavil svoje vízie a fantázie do hororových či snových príbehov a ktoré vám vydavateľstvo Albatros prináša v prvom zväzku s názvom Hrobka.

„Poznáme, nač v noci vyjí psi, i proč po půlnoci kačky nastražují uši. Uzříme všechny tyto věci a také ještě úplně jiné věci, jaké dosud nikdo živý neviděl. Překonáme čas, prostor a všechny dimenze, a nahlédneme, jak se rodí svět, aniž bychom se hnuli z místa.”

V Hrobke nájdeme 21 poviedok, z ktorých najkratšia len o kúsok presahuje A5-ku a najdlhšia sa blíži k dvadsiatim stranám. Na koniec pridal Albatros ešte dva bonusy. Prvý v podobe komentárov a vysvetliviek k jednotlivým poviedkam (dátum ich vzniku, kde boli publikované, plus niekoľko zaujímavostí). Druhým bonusom je esej Josefa Škvoreckého. Niekde som sa dočítala, že je publikovaná už tretí krát, čo môže byť pre niektorých čitateľov sklamaním, no mne osobne to vôbec nevadilo (stretla som sa s ňou prvý krát), práve naopak. Objasnila mi niektoré skutočnosti, ktoré som si pri čítaní poviedok všimla, a odhalila, že Lovecraft bol aj vo svojom súkromí človek zaujímavý, i keď možno kontroverzný a plný rozporov. Veľmi príjemné je i prevedenie knihy - snehobiely papier, pevná väzba a čiernobiele kresby, ktoré poviedky dopĺňajú a pomáhajú dotvárať ponurú atmosféru.

Vydavateľstvo Albatros, ktoré súborné dielo H. P. Lovecrafta vydáva, šťastne zvolilo chronologické radenie vzniku jednotlivých príbehov a tak môžme sledovať Lovecraftov vývoj v rokoch 1917 - 1920 od prvej poviedky Hrobka (Lovecraftov prvý vydavateľ August Derleth ju označil ako prvú poviedku, ktorú Lovecraft napísal po dosiahnutí dospelosti) po poslednú Fakta ohledně zesnulého Arthura Jermyna a jeho rodiny.

Lovecraftovo meno sa spája predovšetkým s hororom, no nie všetky príbehy v Hrobke sú hororového rázu.

Niektoré (Hrobka, Polaris, Za stenou spánku, Bíla loď či Celephais) vznikli na základe Lovecraftovho sna. Keďže trpel častými nočnými morami, a jeho sny boli živé a jasnozrivé, poviedky sa odohrávajú v zvláštnej snovej atmosfére, niekedy pretkanej strašidelnými a ponurými prvkami.

„Občas se sám sebe ptám, zda starý doktor Fenton neměl pravdu, když všechno připsal na vrub mé vybičované představivosti.”

Tieto príbehy spája ešte niečo, čo sa po dvoch zopakovaniach stáva ľahko predvídateľné - hrdina si nie je istý, či sa mu to naozaj stalo, alebo si to len vybájila jeho myseľ. Tento častý rozpor možno spôsobila Lovecraftova rozdvojenosť - jeho protikladná povaha je známa... No tieto snové poviedky nie sú o nič menej strašidelné či bezútešné. Veď veci, ktoré sa odohrávajú v mysli človeka sú často desivejšie, ako všetky krvilačné či po ľudskej duši prahnúce príšery. Na ne vezmete pištoľ, motorovú pílu, nôž či sekeru, nohy na plecia, ale ako sa človek ubráni vlastnej mysli, keď nevie rozlíšiť realitu od snov a predstáv?

Niekoľko poviedok je skôr zabudnutými legendami, vyrozprávanými so značnou dávkou nostalgie (Paměť, Jak bylo zahlazeno město Sarnath, Strom či Ulice).

„Onen Duch, jenž bloudí po měsíčních paprscích, oslovil démona údolí a takto k němu děl: „Jsem stár a mnohé zapomínám. Prozraď mi skutky, vzezření a jméno těch, kdož vystavěli tyto stavby z kamene.”
A Démon odvětil: „Já jsem Paměť a vyznám se v knihách minulosti, avšak i já jsem stár. Tyto bytosti se podobali vodám řeky Věk - nedalo se jim porozumět. Jejich skutky si nevybavuji, neboť je konali jen pro okamžik. Jejich vzezření si vybavuji matně, podobali se těm opičkám na stromech. Jejich jméno si však vybavuji zřetelne, neboť se rýmovalo se jménem řeky. Ty bytosti včerejšího věku se nazývali Člověk.”

V niektorých príbehoch sa stretávame skôr s náznakom hrôz budúcich, ktoré sa objavia až v neskoršej Lovecraftovej tvorbe (ak ste v knihe čakali desivého a kultového Cthulhu, musím vás sklamať). Medzi takéto príbehy patrí fascinujúca poviedka Dagon či Nyarlathotep.

Oproti súčasným románom majú Lovecraftove poviedky oveľa pomalšie a voľnejšie plynúce tempo, nevyznačujú sa dynamikou a akciou, no mne osobne to vôbec neprekáža. Lovecraft nepredkladá všetko ako na dlani, a mnohé necháva na našej predstavivosti. Zväčša nič nenaznačuje tomu, že keď povie: “obloha je modrá,” myslí tým belasé nebo nad hlavou. Na odtienky významov, ktorými pretkáva svoje texty, natrafíme na každej strane, v každej jednej poviedke. Jeho vynechávanie niektorých hororových opisov, je však občas i na škodu. Mnohé totiž mohli spôsobiť zimomriavky a husiu kožu, no Lovecraft ich zhrnul iba natoľko, že opísať ich ani nie je možné, a teda ich opisovať nebude, čo pôsobí to ako zbytočný balast. Občas sa mi stalo, že pointu niektorých poviedok (Starý poděs, Obrázek v domě či Fakta ohledně zesnulého A. Jermyna a jeho rodiny) som odhalila skoro na začiatku, no práve tieto príbehy boli napísané tak napínavo, že som ich napriek tomu čítala so zatajeným dychom.

Celkovo hodnotím Hrobku pozitívne. Hoci som možno čakala samé hororové poviedky, dostala som niečo viac. Napriek tomu, že Lovecraft možno nebol “majstrom pera” ani vrcholným spisovateľom (on sám sa za takého nikdy nepovažoval), svojimi príbehmi zapôsobil na to moje “ja”, ktoré sa ešte stále trochu bojí tmy, vecí skrývajúcich sa v tieňoch a zvláštnych zvukov v inak tichej noci. Vedel vytvoriť pochmúrnu a desivú atmosféru. A to hlavne v prípade, ak ste si vy, ako čitateľ, vedeli vytvoriť vhodnú atmosféru pri čítaní jeho poviedok. Mne sa to podarilo...

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.