Henry James: Strašidelné príbehy

Uverejnené 20. 02. 2017, Autor/ka: Veronika Yaonee Inglotová
Autor/ka: Henry James
Názov diela: Strašidelné príbehy
Séria: -
Vydavateľstvo: Plus (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2012
Hodnotenie autorom recenzie: 90%
 

Ak sa chcete báť, báť príjemne podmanivo až mrazivo, vysoko esteticky alebo kvetnato prozaicky, prípadne iba tak okato decentne a možno sem-tam živočíšne, pokúste sa aspoň na pár krátkych chvíľ zabudnúť na krvou presiaknuté strany. Na písmená rozštvrtené alebo rozsekané, slová potrhané i porezané, vety bez hláv, rúk či nôh, ako aj na príbehy o strachu bez strachu.

Ak sa chcete báť, báť ľudsky a intímne, priamo vo vašej hlave, nalaďte sa spolu s Henrym Jamesom na vidiny, preludy aj sny miestami bizarné, inokedy hravé, zakaždým však akési dôverné a úzkostlivé. Na veci skutočné, aj ťažko uveriteľné, stojace tam niekde za hranicou ľudského chápania, pretože Henry James, syn zámožného intelektuála Henryho Jamesa staršieho, veľmi nerád čokoľvek prenecháva náhode a svojím excelentným rozprávačským umením vás nielen máta, ale aj baví. A to rovnako famózne ako majstri toho istého remesla, ktorí neodškriepiteľne začínajú práve pri Edgarovi Allanovi Poovi.

Strašidelné příběhy od Henryho Jamesa predstavujú ten pravý (takmer orechový) výber siedmich kratších, krátkych a snáď aj primerane dlhých poviedok, ktoré, podľa slov zostavovateľov tejto knižnej zbierky, ponúkajú různé autorovy přístupy k nelehkému žánru duchařské historky, anglické ghost story. Niet divu, že na ploche ani nie veľkej a ani nie malej dokážu témou úplne jednoduchou, obyčajne dôverne známou, stojacou niekde medzi strašidelnými domami a dvojníkmi, čitateľa pohltiť, rozžuť a vypľuť tak, aby začal pochybovať o tom, či aj on sám nie je náhodou výplodom bujnej fantázie niekoho iného.

Bez ohľadu na to, aká intenzívna je vaša záľuba v „drobných“ skvostoch modernej anglosaskej poviedkovej tvorby, alebo koľko času ste schopní investovať do prenikavého i hĺbavého pohľadu do vnútra ľudskej duše, ktorej přízraky se promítají navenek a zasahují do vnímaní okolního prostoru. Ako aj bez ohľadu na to, či patríte k čitateľom náročným, alebo do pohody, ktorí nepohrdnú víziou na prvý pohľad temnou, čiernou i okázalo hororovou. Víziou bez šarmantného sociopata so záľubou rezať a štvrtiť všetko živé a zmyselné, či s kvapôčkou krvi a tonami živočíšneho strachu, budete schopní nájsť si v tvorbe Henryho Jamesa tú svoju šálku lá(s)kavého napätia, z ktorého vám, úplne prirodzene a pochopiteľne, stoja i tie vlasy dupkom.

Veď kto z vás by odmietal uveriť v existenciu strašidiel, ak by sa s jedným z nich nestretol priamo tvárou v tvár? Tak, ako mladý, ambiciózny a zdravo uštipačný rozprávač – pátrač (možno sám detektív – amatér?) v príbehu o Nájomnom od ducha, ktorý je od samého začiatku konfrontovaný nielen záhadným a roky chátrajúcim domom, ale aj trpkým príbehom o sebeckom (?) zavrhnutí vlastného potomka, mátajúceho myseľ dobrácky vyzerajúceho kapitána Diamonda?

A aké to len ponaučenie plynie z (ne)plánovaného stretnutia s dámami z Brightonu, ktorých krása roztápa všetky mužské srdcia v blízkom i o čosi vzdialenejšom okolí, v emóciami prekypujúcom príbehu o Sirovi Edmundovi Ormovi? V tej zvláštnej, čitateľsky príťažlivej krátkej próze o zatrpknutom duchovi, ktorý sa vracia zo záhrobia, aby za pomoci potlesku prislúchajúceho Shakespearovmu Hamletovi pripomínal a trestal krivdu páchanú na jeho osobe?

Kam asi tak len smeruje sám sujet vo zvyšných piatich rozvláčne vláčnych poviedkach (Soukromý život, Přátelé přátel, To opravdu správné, Třetí osoba, Veselé nároží), zdravo sa smejúcich na čitateľovej naivite, pretože uveril v neexistujúci prelud vlastnej hravej mysle? Čo je teda skutočné a čo iba nami vymyslené?

„Čteme-li Jamesovy povídky, vidíme v nich postupně historika mravů, psychologa, vysoce civilizovaného ducha a nakonec důsledného moralistu, jenž tou svou zaoblenou maličkostí míří na skutečnost a činí tak stylem, jenž se neustále vyvíjí“ (Edel, 1963, „The Tales“, Henry James).

A „čteme-li“ Jamesove poviedky s rozprávačom buď od prvého momentu dôverne známym, alebo až do posledného jeho vydýchnutia zručne utajovaným, avšak s rozprávačom galantne pánskym a s neodolateľne oidipovským komplexom, objavíme v nich anglického dobového mizantropa so „strašidelne“ príťažlivým potenciálom aj pre 21. storočie. Mizantropa so záľubou v preludoch na dotyk nielen pulzujúcich, ale aj mrazivých ako smrť sama.

Henry James, spisovateľ amerického pôvodu s britským občianstvom, sa síce narodil v roku 1843 a vo svetovej literatúre s prívlastkom „tá klasická klasika“ je taký známy ako sám Howard Phillips Lovecraft a, paradoxne, aj taký neznámy ako Joseph Conrad, ak sa teda rozhodneme pobudnúť v končinách domácich. Avšak ani táto skutočnosť nevplýva, v negatívnom slova zmysle, na kvalitu tejto (kvantitatívne úspornejšej) poviedkovej zbierky, napísanej na vysokej, ak nie závratne vysokej umeleckej úrovni.

Nakoniec, výber siedmich kratších, krátkych a snáď aj primerane dlhých poviedok splnil svoj účel, a hoc v nich duchovia onemeli, báť sa ich nikdy neprestanete! Henry James vám to jednoducho nedovolí.

Henry James je mistrem psychologické strašidelné či duchařské povídky a ve svých příbězích líčí strašidla mnohem děsivěji, než jsou přízraky, jež se zjevují na podestách zašlých schodišť či v temných zákoutí neobydlených domů.

Henry James líčí strašidla zrozená z naší mysli trýzněné touhou, nenaplněnou láskou, ale i záští a nenávistí; tato „strašidla nejstrašnější“ díky Jamesovu mistrnému vyprávění vyvstávají čtenáři s nedobytnou naléhavostí. A čtenáři se k jeho povídkám vracejí znovu a znovu, neboť jsou ve své nejednoznačnosti stejně znepokojivé jako život sám.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Veronika Yaonee Inglotová
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.