Howard Phillips Lovecraft: Stín z času (Příběhy a střípky z let 1931 - 1935)

Uverejnené 18. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Howard Phillips Lovecraft
Názov diela: Stín z času (Příběhy a střípky z let 1931 - 1935)
Séria: Spisy H. P. Lovecrafta
Vydavateľstvo: Plus (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2013
Hodnotenie autorom recenzie: 100%
 

“Je lepší vysmívat se člověku z nějakého jiného vesmíru, než lkát pro něj v tom jeho.”

Z listu H. P. Lovecrafta Reinhardtovi Kleinerovi, apríl 1921

Záverečná časť zobraných spisov Howarda Phillipsa Lovecrafta sa nesie v duchu predošlých zväzkov a pokračuje v nastolenom tempe. Snovým putovaním Lovecraftovej fantázie k slovenskému a českému čitateľovi sa dostávame k poviedkam z rokov 1931 - 1935 v krásnom prevedení vydavateľstva PLUS a s makabróznymi ilustráciami Františka Štorma, ktoré podčiarkujú texty hororového mága. Hoci cestu Lovecraftovho života ukončila v roku 1935 zákerná choroba, a teda sa môže zdať, že zväzkom, ktorý držíte v rukách končia i návštevy Miskatonickej univerzity, desivé stretnutia s Cthulhu či inými prastarými civilizáciami, potulky nekonečným vesmírom či nočné čítanie z Necronomiconu šialeného araba Abdula Alhazreda, nemusí to tak byť. Kvôli nevyjasneným autorským právam zatiaľ vydavateľstvo PLUS nevydalo poviedky, ktoré Lovecraft napísal s ďalšími autormi alebo tie, ktoré prepracoval, a tak nádej, že sa dočkáme ďalších Lovecraftových príbehov, ktoré ovplyvnili celý žáner moderného hororu, stále žije.

Howard Phillips Lovecraft bol zvláštny človek. Ťažko povedať, či by sa v histórií literatúry našiel ďalší autor, ktorému by sa podarilo v takej miere ovplyvniť celý literárny žáner a ktorý by sa zároveň tak veľmi zožieral pochybnosťami o sebe samom. Autor s toľkými problémami a výstrednosťami, no zároveň s veľkou základňou fanúšikov a priateľov. Ivan Adamovič sa v doslove ku knihe zamýšľa, aký vplyv by Lovecraft mal, ak by sa do češtiny prekladal už skôr. Zároveň hovorí, že sa tak nestalo, pretože bol príliš vzdialený vtedajším estetickým normám, príliš divoký, príliš podivný. Z literatúry hrôzy sa v češtine darilo skôr autorom britských duchárskych a okultných príbehom, ktorých hrôza prichádzala zľahka a bola po britskom vzore slušne vychovaná. A v tom má pravdu. Lovecraft vo svojich textoch nerád dodržiaval nejakú schému a často experimentoval s literárnymi postupmi. Väčšina jeho posledných poviedok je vyrozprávaná v prvej osobe či už prostredníctvom denníkových zápiskov alebo vo forme priznaní. Vysvetlenie pointy príde buď hneď na začiatku alebo ďaleko pred koncom a hlavná postava potom pomaly i neochotne no s určitou neodbytnosťou vypovie ostatným o hrozných skutočnostiach, ktoré sa jej prihodili. V skorších poviedkach Lovecraft často vysvetlenie zdržoval, až do posledného momentu, do poslednej stránky ho nevyjavil. Čo majú ale všetky poviedky spoločné je, že Lovecraft ich často nechával otvorené, nerád prezrádzal čitateľovi priveľa a väčšinu možného vysvetlenia ponechával na jeho predstavivosti.

„Při svém průzkumu jsem přišel ještě na další… tři případy…“
„Nehledalo tu cosi, nazdařbůh bloudíc časem, cestu ven z hluboké propasti, o níž nemáme ponětí?“
„Zřetelně jsem se hnal k cíli, o kterém jsem nic konkrétního ani netušil. Nicméně nějaká zlá síla jako by řídila mou bezmocnou vůli a znala vzpomínky zasuté v mé paměti…“

V poslednom zväzku jeho samostatných poviedok nájdeme šesť dlhších textov a dva “střípky”. Už dávnejšie sa u Lovecrafta začalo prejavovať stmelovanie mytológie a v Stínu z času sa len prehlbuje. V máloktorej poviedke nenájdeme aspoň menšie prepojenie na niektorú ďalšiu Lovecraftovu prácu. Okrem toho opäť pracuje s protikladom blízkeho a vzdialeného, vesmírnych hlbín s všednými miestami, záhadami, ktoré sa vzpierajú ľudskému chápaniu. Často sa pohráva s myšlienkou na mýtické, neznáme božstvá, ktoré boli na našej planéte dávno pred človekom (Hory šílenství, Stíny nad Innsmouthem, Přízrak temnoty), so spojením fantastických či okultných prvkov so science fiction (Sny v čarodějnickém domě, Kniha) či s silami, ktoré dokážu ovládnuť človeka a zmocniť sa jeho tela či duše (Věc na prahu, Stín z času, Ďábelský kněz).

„Viděl jsem, že se tvor pohyboval skoky, byl jsem zděšen bestiální nenormálností jejich tváří a psí nelidskostí jejich nahrbeného šourání. Opět jsem slyšel šokující hrdelní mumlání… byl tam také jiný zvuk, obrovské pleskání ve velkém měřítku nebo ťapkání, které nějak vyvolávalo představu nejhnusnějšího druhu. Vše převládající zápach se zvětšoval a zvuky přerostly v bestiální směsici krákání, štěkání, kašlání, bez nejmenší stopy lidské řeči. Jejich převládající barva byla šedozelená, i když měli bílá břicha. Byli většinou lesklí a kluzcí a rýhy na jejich zádech byly šupinaté. Jejich tvary vzdáleně připomínaly anthropoida, zatím co jejich hlavy byly hlavy ryby s vystupujícíma, vypoulenýma očima, které se nikdy nezavíraly. Po straně jejich krků byly chvějící se žábry a dlouhé tlapy měli opatřeny plovací blanou. Nepravidelně poskakovali, chvíli po dvou nohách, chvíli po čtyřech. Jejich krákoravé štěkající hlasy jasně používané pro artikulovanou řeč měly všechny zlověstné výrazové odstíny, které jejich strnulé tváře postrádaly.“

Lovecraftove texty sa nečítajú ľahko a jeho tvorba je spletitá a rozsiahla, preto by nám jej význam často unikal, nebyť poznámok k jednotlivým poviedkam, ktoré odhaľujú neoceniteľne vyčerpávajúcim spôsobom okolnosti ich vzniku, autorove inšpirácie, ťažkosti s publikovaním i prepojenia na predošlú tvorbu. V neposlednom rade bol Lovecraft veľkým detailistom, precízne dohliadal na každý aspekt príbehu, preto sú niektoré jeho poviedky skôr geografickým traktátom ako mrazivým hororovým čítaním s hutnou atmosférou (Hory šílenství). Ďalšie texty sú naopak príťažlivo desivé, za seba takto ospevujem poviedku Stín nad Innsmouthem či Věc na prahu, ktoré ťažia zo strachu z neznámeho, prastarých civilizácií či nadprirodzených schopností. V Stíne nad Innsmouthem sa naviac naplno prejavil Lovecraftom prístup k neznámemu a k fantastickej literatúre vôbec, rozprávačova a s ním i čitateľova prvotná hrôza sa časom mení až na posvätnú bázeň z majestnátnosti a neuchopiteľnosti videného.

O Lovecraftovej tvorbe by sa dalo písať dlho a veľa ale predo mnou to už spravili väčší odborníci na tohto šialene geniálneho autora. Preto vydavateľstvo Plus na koniec knihy pripojilo i doslov Ivana Adamoviča: Přerušovaný šepot ve tmě a komentáre a vysvetlivky, ktoré k jednotlivým poviedkam zostavil Ondrej Müller. Ja som len skromný čitateľ, ktorému v delíriu mysli utkveli makabrózne mýty, ktoré Howard Phillips Lovecraft stvoril, desivé tiene či hrôzostrašné arktické hlbiny, ktoré skrývajú prastaré civilizácie a ktorého pohľad na hororovú literatúru sa tomuto velikánovi podarilo navždy zmeniť.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.