Ivo Hury: Minsk Express

Uverejnené 26. 08. 2018, Autor/ka: Youko Akira
Autor/ka: Ivo Hury
Názov diela: Minsk Express
Séria: Stíny země
Vydavateľstvo: Vlastný náklad (Agadah)
E-shop: Kosmas.cz
Rok vydania: 2018
Hodnotenie autorom recenzie: 70%
 

Svet speje do záhuby, o tom nie je pochýb. Populizmus sa dostal do politiky, každý deň na portáloch čítame o požiaroch, v iných kútoch Zeme zase o povodniach a tajfúnoch, nevyhli sme sa ani teroristickým útokom a o všetkých tých negatívach by sa už dala napísať naozaj hrubá kronika. A to si stačí zobrať naše 21. storočie. Nie je preto divu, že sa všetci radi pozeráme na infantilné videá, ktoré nám pomáhajú ignorovať túto vlnu depresie. Ak však budeme ignorovať všetko tak ako doteraz, môžeme sa nakoniec ocitnúť v podobnej budúcnosti, ako pre nás prichystal postapokalyptický steampunkový román Minsk Express.

„Nebylo přehnané, když se mezi důlními pracovníky říkalo, že i Země má svůj krevní systém. Žíly, vlásečnice, tepny. Akorát člověk v tom všem působil jako parazit...“

S postapokalyptickými sci-fi knihami sa roztrhlo v poslednom čase vrece. Ľudia tento žáner vyhľadávajú a autori radi spisujú svoje strašidelné myšlienky na papier. Čo by sa stalo, keby svet zažil ďalšiu svetovú vojnu? Odpovede vám môže dať napríklad Dmitry Glukhovsky v jeho sérii Metro, alebo aj František Kotleta s jeho trojicou kníh SPAD, Poločas rozpadu a Rázová vlna. Čo ale, ak tá časovaná bomba nie je nukleárna a vlastne je za ňu zodpovedný každý z nás, nielen nejaký raketový mužíček alebo naštvaný pomaranč s červeným tlačidlom? Téma globálneho otepľovania, ktoré spúšťa mnoho iných faktorov, je síce médiami omieľaná, ale zamyslel sa niekto nad tým, čo presne to môže pre našu budúcnosť znamenať? Pretože autor Ivo Hury sa nad tým zamyslel, a priniesol tak zaujímavé dielo, ktoré je zmesou sci-fi, postapokalyptiky, steampunku a snáď i fantasy.

Planétu Zem sme si nadobro zničili. Život hore pod hviezdami je takmer nepredstaviteľný a ľudia sa presunuli pod zem, kde vznikla akási steampunková spoločnosť. Vrták Ervin si žije svoj život, kope ďalšie a ďalšie tunely, keď sa mu do života zapletie krásna ruská agentka. Svoje rodné špinavé tunely tak opust,í aby sa vydal na misiu až do Minsku a objavil záhady tunajšieho dolu. Že všetko ale nepôjde podľa plánov zisťujú už na začiatku svojej cesty...

Páči sa mi spracovanie myšlienok. Poukázanie na morálnu problematiku aj súčasné trendy, ktoré môžu (a aj priamo nemusia) smerovať k našej záhube, dávajú tomuto žánru nový nádych. O to viac ma tešilo, že okrem morálnej polemiky sa autor zameral aj na psychológiu postáv. Vzťahy medzi postavami sa v niektorých dielach stávajú reálnymi zo strany na stranu, a tak úplne neviete, ako a prečo, resp. kedy sa rozvinuli. Je preto utešujúce vidieť, že Ivo Hury používa logiku a vzťahy sa pomocou akcií a myšlienok postupne stávajú reálnymi bez otáznikov od čitateľov. Hrdinovia tiež postupne môžu prichádzať k realizácii a meniť presvedčenia, čo taktiež dodáva určitú realistickosť celému príbehu.

Je vidieť, že do Minsk Expressu autor naozaj zainvestoval ako časom, tak i investíciami do korekcií a ilustrácií. Preklepy u samo vydaných diel bývajú častým úkazom... ehm, niežeby na tom veľké vydavateľstvá boli mnohokrát lepšie... Tu sa taktiež niečo nachádza, ale v menšom počte, ako som zvyknutá. Mojim očiam neušiel len "dlouhé páska" namiesto dlouhá páska. Pokiaľ tu bolo niečo viac, mohlo to byť mne skryté práve kvôli češtine, ktorá predsa len nie je môj materinský jazyk, alebo tam proste viac preklepov nie je. Jednoznačne majstrovskými sú ilustrácie, ktoré na mňa dýchajú Westernovým štýlom. Moju najobľúbenejšiu som pripojila k recenzii.

Minsk Express sa číta pomerne dobre, ale je stále cítiť, že autor sa má čo učiť a musí sa ešte "rozpísať." Opisy sú všeobecne zdarené, len občas sa niektoré slová opakovali alebo sa zdali byť nadbytočné. Kameňom úrazu je ale samotný Ervin:

„Ervin zakroutil hlavou.“

„Ervin ji doprovodil k...“

Ervin si uvědomil.“

„Ervin přikývl.“

„Ervin vrhl...“

Mnoho, naozaj mnoho odstavcov začína týmto štýlom. Ak to náhodou nie je Ervin, tak je to Anna. Dve hlavné postavy majú síce zvučné mená a autor chcel poukázať na ich počínanie si, nabudúce treba zvoliť inú taktiku, pretože sa to potom číta skôr ako nejaký report. „Dvoch Ervinov“ je vidieť i na priloženej fotke, kde sú oba odstavce. Problém môžu tvoriť aj neskoré vysvetlenia určitých zákonitostí sveta. Napríklad kreatúry zvané ohaři – tak úplne som nechápala, čo sú zač, až kým to autor kompletne nevysvetlil neskôr. Záhadou mi zatiaľ ostáva aj existencia podivného veľkého „červa“, ktorý si chcel dať hrdinov v jeden deň na večeru.

Koniec knihy nemusí každému sadnúť. Hlavne ak si neuvedomíte, že kniha je súčasťou série Stíny země a v príprave je už i druhý diel. Tak trochu budete sklamaní, pretože koniec nielenže ostane otvorený, ale budete mať pocit, že je nedotiahnutý a useknutý. Druhá kniha v sérii ale značne mení pohľad na vec. Všeobecne dielo vyvoláva pocit, že sa niečo veľkého stane a presne v tom momente skončí. Tzv. „Cliffhanger“ nás teda necháva v napätí z toho, do akých problémov hodí autor svoje postavy nabudúce.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Youko Akira
Ďakujeme autorovi knihy za poskytnutý recenzný výtlačok.