Jessica Cornwellová: Hadie listiny

Uverejnené 20. 02. 2017, Autor/ka: Veronika Yaonee Inglotová
Autor/ka: Jessica Cornwellová
Názov diela: Hadie listiny
Séria: Hadie listiny
Vydavateľstvo: Plus (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2015
Hodnotenie autorom recenzie: 50%
 

Hadie listiny sú určené pre odvážnych čitateľov, ktorí majú vo svojej čitateľskej výbave ukrytú veľkú dávku trpezlivosti a húževnatosti. Presne tieto vlastnosti budú potrebovať, ak sa rozhodnú zahryznúť sa do debutu vnučky anglického prozaika a autora známych špionážnych románov Johna le Carréa (Jeden musí z kola von).

Hadie listiny sa pýšia kvetnatými prívlastkami. Väčšina popredných recenzentov z rôznych svetových magazínov (The Irish Independent, The Times, The Guradian, The Observer, Literary Review, atď.) im prisúdila označenie inteligentného, dych berúceho a predovšetkým na zvraty bohatého viacvrstvového príbehu, ktorý svojou nápaditosťou vyniká. Silné ženské charaktery dotvárajú ťaživú atmosféru ľahkého, miestami priamočiareho rozprávania a podčiarkujú tak autorkin cit pre prácu s náročným motívom i textom. Hadie listiny vraj predstavujú unikátnu zmes Dana Browna a Carlosa Ruiza Zafóna. Čítajú sa o trošku ťažšie, pretože ich výstavba v sebe nesie základné prvky detektívnej fikcie, fantastického thrilleru a psychologickej drámy. Hadie listiny sú takmer dokonalé, takže, úplne pochopiteľne, v nich nebude fungovať nič z vyššie vymenovaného.

Jessica Cornwellová vydala svoj prvý román pred rokom. V októbri minulého roka ho pod prívlastkom „nevšedný mystický thriller s nádychom alchýmie“ vydalo aj vydavateľstvo PLUS. Kniha na prvý pohľad zaujme nielen svojím vzhľadom, ale aj anotáciou. Tá vás až neuveriteľne autenticky prenesie do rozpálenej Barcelony, v ktorej autorka strávila pomerne dlhé a aj plodné obdobie svojho života. Štúdium drámy na Autonómnej univerzite i úzka spolupráca s katalánskou divadelnou spoločnosťou La Fura dels Baus tvorili inspiračné zdroje pre príbeh, ktorý by pokojne mohol konkurovať historickým románom Philippa Vandenberga či Michaela Clynesa, okultným poviedkam sira Arthura Conana Doyla, fantastickej trilógie Guillerma del Tora a Chucka Hogana i filmovým a televíznym klasikám s bohatými žánrovými presahmi (Vraždy podľa Judáša, Sedem, Zodiac, Purpurové rieky, Fringe, Mentalista...). Nadšenie, ktoré vo vás Jessica Cornwellová svojou trošku naturálnou a výrazne magickou knihou rozdúcha, sa vytráca okamžite po prvej prečítanej strane.

Hadie listiny sú tematicky rozdelené do troch kníh a jedného epilógu. Každá časť posúva klasicky dej v príbehu ďalej, a to podľa toho, akým smerom sa vyvíja pátranie hlavnej predstaviteľky príbehu Anny. Spolu s Annou cestujeme z bodu A do bodu B či z jedného extrému do druhého, nikdy sa niekde nezdržíme tak dlho, aby sme mohli vstrebať zmenu, ktorá v rozprávaní nastala a aklimatizovať sa na podmienky, ktoré so sebou exotické mestá, miesta aj mestečká prinášajú. Za toto zvláštne skákanie môže vlastne povaha Anny.

Anna je roztržitá, nestála, trpí preludmi, fantazmagóriami, lieči sa z rôznych chorôb, ktoré však čitateľovi ostávajú zahmlené. A to iba preto, aby Annu zahalili do rúška tajomstva, ktoré je potrebné pre výstavbu detektívke zápletky. Bez rôznych odbočení by sme mali pred očami priamočiaro nalinkovaný monotónny príbeh. Vraha by sme odhalili ani nie pred polovicou knihy a keďže Anna nemá spoločníka, ktorý by umne ukrýval stopy a miatol svojou nešikovnosťou čitateľa, preberá túto zodpovednú úlohu rozprávač.

Rozprávač musí zabaviť čitateľa natoľko, aby nestratil o dej záujem. Siaha po digresiách, pomocou ktorých príbeh pekne vrství. Odbočky sa odvíjajú od Anninho povolania, ako aj od poslania, ktoré jej jej práca priniesla. Tvoria krátke príbehy, niekedy vzájomne na seba nadväzujúce, inak ucelené, a tematicky prepojené s alchymistickým učením. Približujú a svojsky vykladajú rôzne proroctvá, historické míľniky, zakázané spisy, vedecké náuky, náboženské dogmatizmy, ezoterické špekulácie, všetky tie podivuhodné veci, ktoré so sebou priniesol starovek a Jessicu Cornwellovú natoľko zaujali, až im vo svojom románe vyčlenila veľké miesto.

Mohlo by sa povedať, že delenie na celky románu prospelo. Vnášajú do rozprávania harmóniu a podľa fungujúceho kľúča rytmicky striedajú pasáže z prítomnosti s pasážami z minulosti. V príjemnom pomere dávkujú vyšetrovanie. Hlavne spôsob, ktorý sa zvolil*, takže odľahčujú prítomnú brutalitu zločinu, ako aj Anniných démonov. Bohužiaľ, ak ste sa doteraz nestreli s klasickou detektívkou a nefandíte ani zložitým umeleckým textom, ktoré sú plné symboliky a kvetnatých jazykových prostriedkov, čo majú iba neprirodzene ukryť všednosť témy za vatu plnú bizarného výrazového klišé, budete mať s čítaním Hadích listín nemalé problémy.

Práve výstavba príbehu, voľba rozprávača i včlenenie konkrétnych odbočiek do hlavnej dejovej línie, premenilo rukopis na zbytočne komplikovanú hru so základnými stavebnými jednotkami románu. Pohnútky spisovateľky, ktoré viedli k tomuto abstraktnému mixu, sú pre nás neznáme.

To, čo však vieme, je to, že kniha ako celok nefunguje.

Vidieť sa to môže pri klasickom členení, kedy vás bude jeden odsek, a to vrátane v ňom obsiahnutom dialógu aj vnútornom monológu, v ktorom sa často objavuje polopriama reč, sprevádzať pokojne dve až tri strany. To zleje práve čítanú pasáž dokopy a vy odrazu máte problém rozpoznať, kde sa v danom momente nachádzate. Či ste stále doma u Anny, ktorá myšlienkami odbieha k nepodstatnému opisu západu slnka a svojej prvej lásky, aby sa opäť vrátila k meritu veci, a aj to iba stroho. Alebo ste sa prehupli do minulosti, ktorá vysvetľuje, o čom sa to vlastne Anna pred chvíľou s hlavným vyšetrovateľom bavila, pretože autorka, a my nevieme prečo, predpokladá, že aj v úplne jednoduchých veciach nebudete zorientovaní a je preto dôležité doplniť vaše základné vzdelanie.

Zle zvládnutá úprava rukopisu sa podpisuje aj na výbere rozprávača. Jessica Cornwellová sa očividne nevedela rozhodnúť, aký typ by bol pre čitateľa najviac atraktívny, a tak vsádza na istotu a volí všetky. Pekne ich natlačí na pomerne malú plochu skoro na každú stranu a ihneď za sebou. A my sme opäť raz v príbehu stratení.

Vzhľadom na to, že i ICH či ER forma prirástla Jessice Cornwellovej k srdcu, bude čitateľov trápiť bezhlavým lietaním od jednej formy k druhej. Podobne tak na nich bezohľadne vysype všetky Annine preludy, ktoré jej spôsobujú migrény, vrátane jej prekliatia tzv. média. Tento nadprirodzený prvok v sebe neukrýva nič viac a ani nič menej, len pateticky opísané živé sny napomáhajúce hlavnej postave hľadať či už vzácne knihy, alebo zrekonštruovať prípad barbarských vrážd cez živé obrazy jednotlivých obetí. Nebolo by na tom nič zlé, ak by sa autorka nerozhodla preludy oživiť umelou a neprirodzenou lexikou alebo jednočlennými vetami.

Rozkúskovaný text, stavy tranzu, v ktorých hlavná postava prebýva častejšie, akoby to bolo milé, a lyrické výpovede symboliky ukrytej v motíve vraha, spomaľujú dej. Komplikujú prežívanie práve prečítaného. Nedovoľujú porozumieť primitívnym faktom na prvý nádych a ubíjajú aj výrazný charakter prítomných postáv. Preto je ťažké stotožniť sa s kýmkoľvek, komukoľvek vidieť do hlavy, kohokoľvek spoznať bližšie, ponoriť sa do akejkoľvek postavy na scéne. Jessica Cornwellová nás ukracuje o intímne zblíženie sa s hrdinami románu, ktorý má potenciál. Tento prirodzený akt je potláčaný nadmerným množstvom zbytočnej vaty, čo jednoducho rozčuľuje.

Hadie listiny sú jedným veľkým paradoxom. Zaujímavé sú preto, že sa snažia priblížiť klasickej detektívke. Chcú to urobiť tak, aby sa odlíšili od jej monotónnej schémy, ako to pred časom urobila napríklad Maureen Jenningsová. Zároveň sa snažia šokovať mystickou zápletkou a nadprirodzeným prvkom v duchu Guillerma del Tora alebo Brama Stokera. Sú nasiaknuté zaujímavými informáciami, faktografickými pasážami, znepokojivými úryvkami a vôňou prastarých kníh. Ich knižná úprava však pohorela na plnej čiare. Autorka nezvládla svoj prvý debut. Násilne chcela byť iná a stoj čo stoj zaznamenať každý jeden detail, a to bez ohľadu na dĺžku knihy, čím si zbytočne uškodila. Môžete vynaložiť veľa úsilia na to, aby ste sa jej dielom prelúskali. I tak sa pravidelne vyskytnú situácie, kedy to s príbehom vzdáte a tú či onú pasáž preskočíte. A toto vaše rozhodnutie vám prekvapivo neuškodí, pretože vynechané veci nie sú a ani nikdy nebudú pre dej dôležité. Ich vynechaním sa o nič neukrátite, len si prakticky skrátite svoje trápenie.

Kniha Jessicy Cornwellovej tak trochu predstavuje telenovelu. Prvý diel vás pohltí, ten zvyšok je bezvýznamný, koniec neprekvapí, ale výstižne vysvetlí všetko, čo sa medzi začiatkom a koncom udialo. Ak máte chuť ponoriť sa do emočne vyprahnutého sveta upotenej Barcelony, nebudeme vám v tom brániť. Len si vás dovolíme upozorniť na to, že táto voľba nie je šťastná a hodnotenia anglo-amerických literátov zase zavádzajúce. Ale aj napriek tomu je tá menšina v nás zvedavá na autorkin reparát. Hadie listiny predstavujú trilógiou. A jedna kniha ju predsa netvorí. Aspoň nie v našom alternatívnom svete.

* stredobodom pozornosti je vyriešenie zločinu od jeho konca až po jeho začiatok, pričom páchateľ, rovnako ako jeho pohnútky, sú odhalené až na konci vyšetrovania a tomuto odhaleniu predchádza postupné odkrývanie usvedčujúceho materiálu

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Veronika Yaonee Inglotová
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.