Joe Hill: Bobby Conroy vstáva z mrtvých a jiné strašidelné příběhy

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Joe Hill
Názov diela: Bobby Conroy vstáva z mrtvých a jiné strašidelné příběhy
Séria: -
Vydavateľstvo: XYZ
E-shop: Xyz.cz
Rok vydania: 2013
Hodnotenie autorom recenzie: 85%
 

“Většina hororové beletrie se neobtěžovala s ničím, krom nedodělané krvavé flákoty.”

Poďme sa báť!

Je to stará známa vec - človek má rád strach. Strach príjemne podmanivý, pri ktorom mu v skutočnosti nehrozí nebezpečenstvo, len sa do tela vyplaví trocha adrenalínu. Preto radi pozeráme horory a čítame strašidelné či krvavé príbehy. Pretože aj keď je človek pri čítaní v bezpečí, predstavivosť pracuje na plné obrátky a dokáže sa s ním pekelne pohrať...

Pre mnohých je jeseň najvhodnejším obdobím na čítanie strašidelných príbehov. Holé konáre stromov sa kníšu vo vetre, hrdzavé bránky škrípavo vŕzgajú, v daždi nepočuť blížiace sa kroky… a my sa môžeme pekne v teplúčku, zabalený v deke a s hrnčekom teplého čaju, ponoriť do mrazivých príbehov, ktoré sa nám pohrajú s mysľou (viac ako so žalúdkom). Pretože Joe Hill nezabúda, že najlepší dravci útočia zo zálohy a že rafinovanosť má v poviedkach svoje miesto. Možno to bude znieť ako klišé, ale Joe Hill je pravým synom svojho otca. Dokázal to už v predošlých knihách, ktoré u nás vyšli a dokazuje to znovu i vo svojich cenami ovenčených poviedkach. Nerada by som ale týchto dvoch spisovateľov porovnávala, pretože King je King a Hill je síce King, ale predovšetkým je to originálny a jedinečný autor.

Nie je všetko tak, ako sa zdá...

Na začiatok jedno varovanie - obálka má síce krásne strašidelný vzhľad (s cintorínom, krížmi, zeleným dymom a tak) a i podtitul hlása, že ide o strašidelné príbehy, ale nie je to tak celkom pravda. Ako o poviedkach v predhovore píše Christopher Golden: „Niektoré jsou posmutněle nadřirozené, jiné působí jako mainstreamový temný thriller a v jedné není ani náznak odpornosti a je vlastně docela roztomilá. Ale jsou rafinované, tváří se jako kamarádi.”  Takže dostanete pár duchov, trochu desu a trochu nadprirodzena a veľa perfektných príbehov. Presnejšie šestnásť.

Duchovia, ľudia, nafukovací priatelia i nadprirodzené schopnosti... a iné!

Prvé poviedky sa nesú v tradičnom hororovom duchu, tá úplne prvá, Nejlepší nový horor, je skôr viac ako menej schematická, predvídateľná a takmer od začiatku tušíte, ako skončí. No na tom ju Hill postavil, pretože ak by neskončila tak, ako ste očakávali, asi by vás to pekne nasrdilo.

20th Century Ghost je klasický duchársky príbeh o žene, ktorá milovala filmy, zomrela pred koncom jedného z nich, no to ju nedonútilo opustiť kino. Príbeh o Imogene je krásne mrazivý a v podstate tiež viete, ako skončí, ale zdá sa vám to len a len správne.

Pop Art považujem za jeden z najkrajších a najsmutnejších príbehov zbierky. Nie je ani trochu strašidelný, veď čo môže byť desivé na živom nafukovacom kamarátovi (ktorý nemá žiadne zvláštne superschopnosti?) Ale práve Artov príbeh ma chytil za srdce asi najviac.

Mohla by som takto pokračovať a vymenovať všetky príbehy zbierky. Neurobím to. Prečítajte si ich sami. Mnohé sú desivé (Uslyšíš zpívat cvrčka, Abrahamovi synové, Černý telefon, V autu), mnohé sú prapodivné a zvláštne a máte z nich nepríjemne príjemný pocit (Lepší než doma, Plášť, Poslední dech, Mrtvé drevo, Dobrovolná internace) a niektoré sú milé a dojemné a skôr zahrievajú pri srdiečku ako mrazia (Snídaně u vdovy, Bobby Conroy vstáva z mrtvých). Otcova maska je plná sureálneho magična a pripomína texty Neila Gaimana.

Ten parchant vie ako na nás!

Všetky poviedky z tejto zbierky sú plné fantázie a skvelých nápadov. Joe Hill je tu naozaj zákerný vo svojej rafinovanosti, no kým si poviedky neprečítate, bude to pre vás len prázdna fráza. Kým totiž mnoho súčasných autorov vsádza na jeden osvedčený štýl, Joe ich skúša veľa a zaručene sa aspoň jednou z poviedok trafí do vašich strachov. Už len tým, že nikdy nebudete vedieť, do čoho sa s každou novou poviedkou púšťate. Navyše sa s čitateľom vie pohrať a píše tak, že od prvého okamihu cítite k postavám presne to, čo on chce, aby ste k nim cítili.

Chcelo by to bodku, nie čiarku...

Hoci poviedky boli dobré, niektoré dokonca perfektné, pár krát sa stalo, že Hill ich nedokázal dôstojne ukončiť, nechával ich nedopovedané, akoby si v polovičke vety zmyslel, že v nich už nebude pokračovať. Otvorené konce mi nevadia, dokonca ich vítam, no niekedy je potrebné dopovedať aspoň niečo, poskytnúť čitateľovi aspoň malú barličku, o ktorú sa môže oprieť, keď si bude domýšľať záver príbehu.

Odporúčam? Že váhaš!

Táto drobná chybička na krásne však nedokáže pokaziť zážitok z čítania poviedok, ktoré i dlho po odložení prečítanej knihy rezonujú v myšlienkach. Joe Hill sa už dávnejšie svojimi románmi zaradil medzi autorov, ktorých knihy musím mať, nezáleží na tom, o čom sú. Do svojich fantastických poviedok vložil toľko realizmu, že sa možno pristihnete pri tom, ako sa v kine pozeráte na vedľajšie sedadlo, či tam nesedí nejaká obdoba Imogene a nechce sa porozprávať o filme, ktorý práve sledujete. Alebo ako po prebudení kontrolujete, či ste ešte stále človek, a nie obrovský cvrček alebo nafukovací chlapec či dievča. Ak si dáte na tvár masku, možno sa nenápadne uisťujete, že sa maska nemení na vašu tvár a nestáva sa vami. A ak vleziete do krabicového bludiska, vždy chodíte len po označených cestách, ktoré sú už bezpečné. Pretože toto Joe Hill dokáže. Vtiahne vás do svojho imaginárneho sveta, aby ste zabudli na ten reálny a mohli sa aspoň na chvíľu celkom obyčajne príjemne báť...

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu XYZ za poskytnutý recenzný výtlačok.