Jonathan L. Howard: Nekromant Johannes Cabal

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Jonathan L. Howard
Názov diela: Nekromant Johannes Cabal
Séria: -
Vydavateľstvo: Plus (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2012
Hodnotenie autorom recenzie: 85%
 

Človek, ktorý sa staví so Satanom, je buď veľmi hlúpy, alebo veľmi odvážny. Alebo je to Johannes Cabal, ktorý je taký jedinečný, že ho nebudem k nikomu prirovnávať. Zapredal dušu Satanovi, aby získal poznatky o temnej nekromancii, a keď zistil, že ju predsa len potrebuje, nakráčal si to priamo do pekla, aby ju získal späť. A je taký drzý, že sa mu to možno aj podarí. Satan je totiž znudený a povoľný k menšej stávke. A tak ho Cabalov návrh zaujme. Sto duší výmenou za tú jednu jedinú. A keďže má Satan zvláštny zmysel pre humor a zlomyseľnosť muchy v lete, pre tento účel zapožičia Johannesovi na celý jeden rok putovný karneval. No viete si predstaviť cynického a nudného Johannesa, ktorému chýba čo i len štipka humoru, ako riaditeľa púťovej atrakcie? Že nie? No kde môže postava, akou je Johannes vyniknúť viac, ako medzi atrakciami, ktoré vábia dušu a mámia myseľ?

"Nedávno..." Cabal se snažil o co nejlepší formulaci, ale stejně mu všechny zněly směšně. "Nedávno jsem přišel k... dočasnému... vlastnictví karnevalu."
"Ty? Ty? Karneval? Nezměnila se jeho definice, zatímco jsem byl pryč, že ne? Karneval je pořád podnik, kam se lidi chodí bavit, ne?"
"Mám za to, že slouží k tomuto účelu."
"Při vší úctě, Johannesi, s tebou je asi stejná zábava, jako s malomocným na orgii."

A tak sa otvára priestor pre nové (neúctivé) spracovanie faustovskej legendy, s akým sa podľa slov na prebale knihy, nestretnete každý deň.

Kto je Johannes Cabal a prečo ho máme radi?

Johannes Cabal je nekromant, čo je asi tým múdrejším (ktorí si prečítali názov knihy) jasné. Okrem toho, že je suchopárny ako dážďovka opaľujúca sa pár mesiacov na slnku a drzý ako ploštica, jeho morálka sa rovná tej Dexterovej. A tak veľmi sa snaží, aby sme ho nemali radi, že ho jednoducho musíme milovať! On totiž nie je v podstate zlý, len jeho vnímanie sveta a morálky je veľmi odlišné od toho nášho a seba proste považuje za dôležitejšieho od všetkých ostatných. Howard nás tiež necháva tušiť akúsi tragédiu v Johannesovej minulosti, a tak napäto čakáme, aké vnútorné pohnútky ho vlastne ženú k zahrávaniu si s mocnosťami pekelnými. V každom prípade je jeho postava naozaj zlého chlapca (nie zlého chlapca, ktorý je vlastne dobrý, len ho nikto nechápe, ale takého naozaj zlého) veľmi osviežujúcim prvkom a prostredie, v ktorom musí pracovať, a ktoré nemôže ani trochu pochopiť, vytvára priestor pre bizarné zápletky a vtipné situácie.

Všetky tie veci, ktoré v recenzii spomenúť treba!

Dej

Na jednej strane nie je nudný, na strane druhej ničím neprekvapí a na strane tretej som sa nemohla zbaviť pocitu povrchnosti. Horská dráha síce v Cabalovom karnevale chýba, no dej knihy prebieha presne ako jazda na nej. Zo začiatku sa rozbieha pomalšie, hoci úvod je čierno-vtipný, svižno-cynický a absurdno-reálny. Na chvíľu zrýchľuje, no do kopca ťahá zasa pomalšie. Kým karneval začne plniť svoju funkciu, ubehne takmer polovica knihy a ani ten začiatočný humor a vtip nie je taký častý, ako by sa očakávalo. V podstate si odkrúti povinné koliečko (jeden rok) a má namierené k jasnému cieľu (sto duší). Howard nám takmer neukazuje, ako Cabal k dušiam prišiel, len mu kopí podpísané formuláre. Keďže väčšinou ide o duše, ktoré by v pekle skončili tak či tak, autor (možno chybne) rozhodol, že nezaujímajú nielen Satana, ale ani nás.

Hoci epizodický charakter jednotlivých kapitol trochu rozbíja celistvosť knihy, rok, počas ktorého sa zápletka odohráva, utečie nečakane rýchlo. Záver sa nesie v duchu začiatku knihy (tri krát hurá). Hoci dôjde aj k nejakému tomu moralizovaniu, ktoré by som si v tomto type knihy rada odpustila, opätovné stretnutie Cabala so satanom stojí za to, aby ste sa k nemu prepracovali.

Hle!“ zvolal démon. „Jsemť tu! Čehožpak si ode mne žádáš? Proč mne rušíš ze spánku? Netrestej mne již žezlem hrůzy!“ Zadíval se na Cabala. „Kde máš žezlo hrůzy?“
„Nechal jsem ho doma,“ opáčil Cabal. „Říkal jsem si, že ho beztak nebudu potřebovat.“
„Nemůžeš mě přivolat bez žezla hrůzy!“ namítl zděšený Lucifuge.
„Jsi tady, nebo ne?“
„No ano, jsem, ale vylákal jsi mě falešně. Nemáš kozí kůži ani dvě koruny ze sporýše ani dvě svíce z panenského vosku, vyrobené pannou a náležitě požehnané. Máš kámen zvaný Ematille?“
„Já ani netuším, co by tak Ematille mohlo znamenat.“
Nevěděl to ani démon, a tak obrátil list. „Co čtyři hřeby z rakve mrtvého dítěte?“
„Nenech se vysmát.“
„Půl láhve brandy?“
„Já brandy nepiju.“
„Však taky není pro tebe.“
„Mám placatici,“ řekl Cabal a hodil mu ji. Démon ji chytil a nalil si frťana.
„Na zdraví,“ pronesl Lucifuge a obrátil ho do sebe. Chvíli na sebe hleděli. „Tohle je teda fušeřina,“ dodal démon nakonec. „A proč jsi mě vůbec povolal?“

Postavy

Nedá sa povedať, že by som si ich neobľúbila (vlastne naopak, hoci niektoré robia všetko preto, aby ich čitatelia nemali radi), ale mám pocit, že okrem Johannesa Cabala nedostali dosť priestoru, aby skutočne ožili. A pritom niektoré mali taký potenciál! Už len Horst, ktorý je paradoxne svetlým protikladom svojho brata Johannesa. Prečo paradoxne? A videli ste už krv sajúceho (a rozhodne nie vegetariánskeho) upíra, ktorý predstavuje tú svetlú stranu? Kým Horst je pravým opakom svojho brata, ostatné postavy sa Cabalovi približujú viac. Howard naplnil svoje dielko samými psychopatmi, sociopatmi, kriminálnikmi, násilníkmi, pekelníkmi a inými -patmi a –níkmi, ktorí vytvárajúci rozkošný bizarný kokteil pre rôzne zverstvá a nepekné hrátky. Bohužiaľ neveľmi využitý.

Štýl a forma

Štýl má Howard dobrý, o to pokoj. Stránky sa prevracajú skoro samé, aj keď je možno škoda, že sa pustil do románu, a nie do poviedok. Tie by Johannesovi svedčali o niečo viac, vzhľadom na už spomínaný epizodický charakter kapitol. Na obálke sa tiež píše, že ide o vtipný horor, a i keď to tak asi bude, vtipné a vtipno-hororové časti idú autorovi lepšie, ako tie len hororové, ktorými bol vyplnený celý stred knihy. Atmosféru však Howard vystihol, dýcha z každej stránky a ešte ju aj dopĺňa trochu zastaranejší slovník a „mluva“ postáv. U kníh z vydavateľstva Plus som si už zvykla na to, že si na knihách dávajú naozaj záležať. Preklad Viktora Janiša je výborný, vyhral sa so slovnými spojeniami i dvojzmyslami, štylistikou i slovosledom, a podľa môjho skromného názoru mu nie je čo vytknúť. Tiež treba oceniť to, že vizuál knihy pohladí každú nezatratenú dušu. Vydavateľstvo totiž zachovalo retro štýl originálu a vzalo pôvodnú obálku so sympatickou usmievavou lebkou, pridalo žltkasté stránky a na začiatok kapitol tematické kresby.

Aký je teda verdikt?

Porovnávať Howarda s Gaimanom, Pratchettom, Bradburym, či s Timom Burtonom (ak vkĺzneme do filmového sveta) je poriadny prešľap. Síce to nie je prešľap ako svet, lebo Howardov román má veľký potenciál, hutnú dávku humoru a cynizmu a výborný nápad, ale k prešľapu veľkému ako kontinent sa blíži. Pretože tam stále niečo chýba. Prepracovanosť postáv, lepšie dávkovanie akcie, viac cynizmu, menej moralizovania a možno viac originality. Keď Howard tieto muchy vychytá, a vytknúť sa mu budú dať len nepodstatné detaily, potom ho možno začať zrovnávať s takými menami, aké sú uvedené vyššie. Dovtedy bude Nekromant Johannes Cabal milým a celkom vtipným dielkom, ku ktorému sa možno raz v budúcnosti ešte vrátite. Možno vtedy, ak vám padne vhod prečítať si o tom, ako sa hrať so satanom, aby ste rovnako ako Johannes Cabal... hm... prehrali či vyhrali?

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.