Kat Richardsonová: Poltergeist

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Mercy
Autor/ka: Kat Richardsonová
Názov diela: Poltergeist
Séria: Šerochodec
Vydavateľstvo: FANTOM Print
E-shop: FANTOMPrint.cz
Rok vydania: 2012
Hodnotenie autorom recenzie: 70%
 

Nie je urban ako urban. To ma prvé napadlo, keď som vzala do ruky Poltergeista – pokračovanie románu Šerochodec, od americkej autorky Kat Richardson.

Harper bola obyčajný detektív. Kým nezomrela. Našťastie pre ňu, len na dve minúty. Táto skúsenosť jej ale miesto spomienok na svetlo na konci tunela, zanechala niečo iné. Urobila z nej šerochodca. Harper zrazu zistila, že to príslovečné „medzi nebom a zemou“ skutočne existuje a je ním šero, miesto plné duchov, upírov a iných bytostí, o ktorých sa jej dovtedy nesnívalo ani v nočných morách. Mohla toto šero nie len vidieť, ale aj ním prechádzať a s obyčajnej detektívky sa zrazu stala detektívka s tak trochu paranormálnymi schopnosťami.

Ako už názov druhej časti série naznačuje, dej sa tu točí okolo poltergeista. Harper si najme univerzitný profesor Ganter Tuckman, ktorý vedie zvláštny vedecký experiment. Jedná sa o skupinu ľudí, ktorí sú pod vplyvom určitých okolností presvedčení, že dokážu vytvoriť poltergeista, teda ducha, určitú entitu a aj ju kolektívne ovládať. Zdá sa, že experiment je spočiatku úspešný, ale skupina nadobúda väčšie a väčšie schopnosti a Tuckman je presvedčený, že experiment niekto sabotuje a javy údajne vyvolané skupinou, sú niekym predstierané. Je na Harper, aby zistila kto, alebo či vôbec niekto, umelo zasahuje do projektu, alebo je poltergeist, ktorého vytvorila skupina, skutočný.

Celú situáciu vyostrí smrť jedného z asistentov profesora, ktorý je zároveň aj členom skupiny a Harper tak musí odhaliť nie len možný podvod, ale aj vraha. Otázkou je, či je vrahom samotný poltergeist, niekto so skupiny, alebo mladíkova smrť s projektom vôbec nesúvisí.

Už na prvých niekoľkých stranách som postrehla veľký posun oproti prvej časti série. Šerochodec bol dosť ťažkopádny, mnohé situácie a časti deja sa zdali nelogické, opisy šera boli zdĺhavé a nie až tak napínavé a zaujímavé ako si možno autorka myslela a v neposlednej rade hlavná hrdinka mi bola miestami neuveriteľne nesympatická. Harper sa jednoducho zanovito nechcela vyrovnať s tým, kto je a čitateľa to po dvesto stranách jej fňukania a spytovania, prečo práve ona, tak trochu prestávalo baviť. Ale zdá sa, že Harper konečne dostala rozum. Prestala fňukať a pochopila, že z toho kto je sa dá niečo aj vyťažiť.

Dej knihy odsýpa pomerne rýchlo, nenachádzajú sa v ňom žiadne hluché miesta, možno až na pár ďalších opisov šera, ktoré sa nachádzajú najmä ku koncu knihy. Napätie sa pomaly stupňuje a pri niektorých scénach vám bude behať po chrbte príjemné mrazenie.

Okrem starých známych postáv sa tu v podobe profesora a členov jeho skupiny, objavuje niekoľko nových, ktoré sú pomerne rozmanité, dobre vykreslené a ich správanie je uveriteľné.

Harper sa ako hlavná postava tak isto vyvíja a našťastie dobrým smerom. Jej vnútorné monológy už nie sú zďaleka tak ufňukané, naopak je zjavné, že prijíma to kým je, o čom svedčí aj jej snaha zlepšiť svoje schopnosti prechádzania a využívania šera.

Napriek kladom oproti Šerochodcovi, je tu aj niekoľko nedostatkov, ktoré sa nachádzajú ako v prvej, tak v druhej časti. Pokiaľ by sme si odmysleli fantasy prvky, jedná sa o klasický detektívny román. Bohužiaľ pointa ako v Šerochodcovi tak ani v jeho pokračovaní Poltergeistovi, vás neudrie do tváre. Na konci sa nekoná žiadne veľké odhalenie, ale vysvetlenie tak nejak postupne vyplynie z celého Harperinho vyšetrovania, a tak vás záver knihy oberie o zadržiavanie dychu, zvýšený tlak a stískanie obalu knihy v nedočkavosti z toho, kto je vrah. Naopak na konci Poltergeista si poviete len „aha“ a to bude asi tak všetko.

Takisto mi v oboch knihách chýbalo trochu viac korenia v podobe akcie. Aj keď Harper nie je žiadna oživovateľka mŕtvych, lovkyňa upírov, čarodejnica, na ktorej hlavu je vypísaná odmena, či dcéra najmocnejšieho nekromanta, takže budiž jej v tomto smere odpustené, ale osobne dúfam, že sa od nej časom niečoho korenistejšieho dočkáme.

Cez toto všetko si myslím, že v dnešnej dobe zaplavenej rôznymi subžánrami fantasy, z ktorých nemálo je práve mestskej, si Kat Richardson našla cestu, po ktorej sa vydal málo kto, ak vôbec niekto. Napriek výskytu klasických postáv urban fantasy ako sú upíri, dokázala vykresliť pred čitateľom nový svet, kde sa otvárajú stále nové možnosti. Nedá sa jej tak uprieť kus originality.

Záverom musím povedať, že ma teší smer, ktorým sa rozprávačský štýl Kat Richardson v knihe Poltergeist posunul a dúfam, že to tak pôjde aj ďalej. Pokiaľ áno, verím tomu, že sa v nasledujúcej časti s názvom Podzemí máme na čo tešiť.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Mercy
Ďakujeme vydavateľstvu FANTOM Print za poskytnutý recenzný výtlačok.