Kevin Hearne: Proklatý

Uverejnené 18. 02. 2017
Autor/ka: Kevin Hearne
Názov diela: Proklatý
Séria: Kroniky Železného druida
Vydavateľstvo: Laser-books
E-shop: Laser-books.cz
Rok vydania: 2012
Hodnotenie autorom recenzie: 88%
 

Pokiaľ ešte nepoznáte posledného druida, Attika O´Sullivana, mali by ste to veľmi rýchlo napraviť. Vydavateľstvo Lase-books nám koncom roka prinieslo pokračovanie Kroník železného druida s názvom Proklatý. V závere predošlého dielu (Prohnaný) Atticus, posledný z druidov, momentálne žijúci v Arizone, vlastniaci kníhkupectvo a snažiaci sa žiť pomerne pokojným životom, natĺkol niekoľko čarodejníc, zabil svojho dávneho nepriateľa Aenghusa Óga, zachránil svojho právnika i psa a ukázal, že v jeho ryšavej makovici sa toho skrýva oveľa viac ako len pár receptov na naozaj výnimočné bylinkové čaje, čím si zavaril hneď na niekoľko poriadnych malérov.

„Budeš potřebovat zatraceně velkej repelent!“ křikl.
„Nebo třeba ruční protitankovej granátomet. Mám jeden v garáži, nemám pro něj skočit?!“

Ako sa hovorí: „Dobré sa zlým opláca“. Atticus by si po takom náročnom výkone najradšej na niekoľko rokov, ak nie desaťročí, vyložil nohy a venoval sa príjemnejším veciam. Ale, bohužiaľ, povesť o jeho hrdinských činoch sa šíri rýchlo a pred druidovým prahom sa začali objavovať bohovia a rôzne iné bytosti so žiadosťami o odstránenie toho či iného boha – svojho soka. Toto by sa možno ešte dalo prehltnúť, keby sa niekto nepokúsil odpraviť práve Attika.

To, že v tom mala prsty čarodejnica, mu bolo jasné ihneď, len celkom presne nevedel aká. So zvyškom konventu Sestier troch Auror bol len krok od podpisu zmluvy o neútočení a len krok od toho, aby uveril, že čarodejnica môže byť aj dobrá... v určitom slova zmysle.

Nový čarodejnícky konvent, Dcéry Tretieho domu (die Töcher des dritten Hauses), ktorý do jeho mesta zavítal, sa pokúša odprevadiť zo sveta ako Attika, tak aj Malinu a zvyšok Tempského konventu, takže ďalším problémom dáva nový rozmer. Aby toho nebolo málo, prejavia sa aj následky Attikovho boja s Aenghusom Ógom, a to v podobe padlého anjela, ktorý požiera deti na blízkej strednej škole, čo neostane nepovšimnuté skupinkou nie veľmi príjemných policajtov, prehnane vyšetrujúcich všetko podozrivé okolo nášho druida, ako aj zvýšeným záujmom o Attika zo strany démonov, nepríčetného suseda (utajeného pašeráka), Mórígan či Brighit, ktoré mu svojimi intrigami pekelne znepríjemňujú bežnú prácu, záhadného rabína i kňaza z ešte záhadnejšieho spolku, bojujúceho proti všetkému nadprirodzenému, a v neposlednom rade aj skupinu bakchantiek, ktorá si vyrazila z Las Vegas, aby priviedla k šialenstvu pár zbohatlíkov z East Valley.

Napriek tomu, že sa Aticcus už dávno rozhodol nikdy neveriť čarodejniciam, vyzerá to tak, že spojiť sa s Malinou a jej konventom, je jediným riešením, ako sa s die Töcher des dritten Hauses vysporiadať. Tie sú totiž rozhodnuté za každú cenu zabiť jeho, aj Malinin konvent, lebo s nimi majú podľa všetkého nevybavené účty ešte z čias druhej svetovej vojny. Keď si toto všetko sčítate dokopy, vznikne z toho celkom slušná mela. A ako to všetko potom vtesnať do nie veľmi obšírnej knihy?

“Ach tak. Žijou všichni, kromě těch, co jsou už po smrti.“
<Tuhle větu bys měl podle mě nominovat na Nobelovu cenu za samozřejmost, > poznamenal Oberon.

Tak ako v prvej časti, ani v knihe Proklatý nehľadajte priveľmi prešpekulovaný a premyslený dej či zložitú zápletku. Kroniky železného druida sú skôr oddychovou a humornou literatúrou, ktorá má za úlohu vás pobaviť a nie spôsobiť vám hlboké premýšľajúce stavy a následnú migrénu. Napriek jednoduchosti hlavnej dejovej línie, príbeh uháňa dopredu míľovými krokmi a čitateľ nemá niekedy čas ani sa nadýchnuť, nie to ešte si odskočiť... trebárs na bylinkový čaj. Jedna katastrofa strieda druhú, Attikovi sa na hlavu valí pohroma za pohromou a on ich všetky ako pravý hrdina zdoláva, aj keď nie vždy úplne bez ujmy.

Uslyšel jsem příjemné plesknutí a hned potom blonďatá čarodějnice pronikavě zaječela. Douglas Adams měl pravdu: nic ve vesmíru nemá tak široké uplatnění jako ručník.

Vo vrhaní kúziel je totiž rovnako dobrý ako v oháňaní sa mečom, a nielen to. Oháňanie sa slovami mu ide niekedy najlepšie zo všetkého. Dej je tak pretkaný množstvom vtipných hlášok, ako aj popkultúrnych odkazov, napríklad na Adamsovho Stopárovho sprievodcu galaxiou, Hviezdne vojny alebo citáciami Shakespearových najznámejších diel. Pozadu určite neostáva ani Oberon, Atticov obrovský a večne hladný írsky vlkodav, ktorý svojimi výrokmi často rozosmeje nielen svojho majiteľa, ale aj čitateľa.

Stretnúť tu môžete, okrem Oberona, ktorý sa už stáva pomaly druhou hlavnou postavou, aj ďalšie staré známe tvére, medzi ktoré určite budú patriť druidovi právnici, upír Leif a vlkolak Hal, vdova Mac Donaghová alebo bývalá barmanka Granuaile, ktorú si Atticus vzal do učenia. Každý z nich v deji zastáva dôležitú úlohu a stáva sa tak plnohodnotnou postavou zas o niečo viac, ako tomu bolo v prvej časti.

Měli kozlí hlavy se zatočenými rohy, rozdělená kopyta, trupy a paže Sparťanů z 300 a oči, které by zůstali červené, i kdyby si do nich nakapali litry Visinek.

A aby nebolo málo aj toho sekania mečom, bodania a stínania, na konci sa dočkáte poriadne akčného záveru, po ktorom zostane ghúlom na večeru niekoľko mŕtvych čarodejníc a démonov a Atticovi pár záväzkov, ktorých splnenie ukazuje, akým smerom sa bude pokračovanie série uberať.

Zo začiatku nechcená výprava do Ásgardu a zavraždenie Thóra je na budúcom menu a vyzerá to tak, že náš najobľúbenejší ryšavý druid, si tento raz možno odhryzol príliš veľké sústo. To už ale nechajme na tretiu časť s názvom Praštený (Hammered). Smer, ktorým sa Hearneho rozprávačské umenie posunulo, oproti prvej časti, napovedá, že sa v budúcnosti naozaj máme ešte na čo tešiť.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Mercy