Lucia Droppová: Vyššie záujmy

Uverejnené 18. 02. 2017
Autor/ka: Lucia Droppová
Názov diela: Vyššie záujmy
Séria: -
Vydavateľstvo: Artis Omnis
E-shop: ArtisOmnis.sk
Rok vydania: 2010
Hodnotenie autorom recenzie: 72%
 

Luciu Droppovú poznajú tí, ktorým súťaž Cena Fantázie niečo hovorí. Táto mladá slovenská autorka ju ako jediná zatiaľ vyhrala dvakrát. Vďaka vydavateľstvu Artis Omnis jej vyšla pred dvoma rokmi zbierka poviedok Vyššie záujmy, a tak som sa konečne zoznámila s jej tvorbou.

Zbierku tvorí sedem rôzne dlhých poviedok. Každá poviedka má jednu ilustráciu – ich autorkou je Luciina sestra Zuzana. Je to príjemné oživenie, kresby sú pekné a výstižné. Nevadilo by mi, ak by ich bolo viac pri dlhších poviedkach. Príbehy sú rôznorodé, od čistého sci-fi po fantasy odohrávajúce sa v neďalekej minulosti. Rozmanitosť poviedok je rozhodne plusom zbierky. Hoci sa navzájom tak veľmi odlišujú, zbierka pôsobí uceleným dojmom.

Prvou poviedkou je Hladný tovar, opisujúci bežný deň vládneho inšpektora, ktorý až tak bežne neskončí. Osobne ma táto poviedka zaujala asi najviac, pretože vo mne vyvolala najviac emócií. Dej sa točí okolo produkcie červov, dodávaných napríklad na šampionáty v rybárčení. Neznášam červy a podobné slizké potvory, takže som mala pri čítaní husiu kožu. Vďaka tomu mi poviedka zostane v mysli ešte dlho. Autorka ju zbytočne nenaťahovala, má ideálnu dĺžku, vyrozprávané bolo všetko potrebné, napriek tomu necháva Lucia čitateľovi priestor na premýšľanie – čo naozaj viedlo pána Fishworma (inak výstižné meno) k tomu, že inšpektorovi venoval pri odchode „vzorku“? Skvelé, trochu hororové ukončenie a plynulý štýl. Najlepšia poviedka zbierky.

Druhou v poradí je poviedka Príliš teplá jeseň. Príbeh sa točí okolo legiend o svätojánskych pokladoch. Hlavný hrdina cestou na chatu zbadá skupinu trpaslíkov, vykračujúcich si po lese. Ovplyvnený vidinou pokladu sa rozhodne trpaslíkov sledovať, no v podzemných tuneloch na neho čakajú nepríjemné prekvapenia. Musím priznať, že pri prvom prečítaní na mňa poviedka pôsobila trochu chaoticky, hlavne jej záver. Pri repríze to už bolo oveľa lepšie, orientovala som sa v nej ľahšie a zámery autorky mi boli jasnejšie. Trošku silene na mňa pôsobil rozhovor s hostinským – mala som pri ňom pocit, že kopíruje akúsi klasickú šablónu dialógu o legendách. Rozhovor ma vôbec nepresvedčil, žiadalo sa mi viac podrobností, menej frázovania. Poviedka mala zvláštny koniec. Pri čítaní som mala pocit, že sa odohráva v súčasnosti; kde potom zostali mobily? Prečo sa kamaráti hlavného hrdinu celú noc nevrátili? Koniec bol na môj vkus príliš rýchly a stručný, chýbali mi tam isté detaily. Akoby sa Lucia snažila zredukovať počet záverečných slov čo najviac a udržať tak text v stanovenom rozpätí slov. Poviedka ako taká je ok, ničím ma však neprekvapila.

Po Príliš teplej jeseni nasleduje krátka sci-fi poviedka Ako som sa stal superhrdinom. V tomto príbehu o malom chlapcovi, ktorého zasiahne ohnivá guľa z vesmíru, autorka ponúka zaujímavú úvahu o posmrtnej existencii (ak som to pochopila dobre). Mnohé zostáva nevypovedané, aby si čitateľ sám domyslel. Poviedka na prvý pohľad vyzerá jednoducho, treba sa však na ňu sústrediť, pretože vety sú plné skrytého obsahu. Prvýkrát som ju prečítala mojou štandardnou nadzvukovou rýchlosťou, takže som prehliadla kopu detailov. Bola som zmätená, poviedka na mňa pôsobila chaoticky ako zlepenec krátkych častí, medzi ktorými je dlhé hluché obdobie. Druhýkrát som výrazne spomalila a donútila som sa vnímať každé jedno slovo. Objavil sa tak skrytý svet nenápadných detailov, ktoré nevysvetľujú všetko, ale ponechávajú priestor čitateľovej fantázii. Mám rada podobné poviedky, mne osobne sa tento príbeh páčil najviac po Hladnom tovare.

Dokonalé šťastie je druhou najdlhšou poviedkou zbierky. Pokiaľ ide o zmiešané pocity, z môjho pohľadu ide o víťaza. Doteraz sa neviem jednoznačne vyjadriť, či sa mi poviedka ako celok páči alebo nie. Jedno jej nemôžem uprieť – v porovnaní s ostatnými je rozhodne odvážna v istých úsekoch. Námet je skvelý. Hlavní hrdinovia sú Artesania Goran a Lujka (ak som tomu správne porozumela, sú to umelo vytvorení ľudia). Goranovi sa cestou do práce stane nehoda, pri ktorej príde o hlavu, keďže však nie je klasický človek, jeho hlava po napojení na hadičky ešte nejaký čas normálne „funguje.“ Posledné minúty existencie sa snaží využiť na to, aby získal nové telo. Ide o klasické sci-fi, aj keď dôraz kladie autorka na vzťahy hlavných postáv a ich hľadanie dokonalého šťastia. Čo mňa najviac zarazilo, bola scéna, kde si Lujka užíva s Goranom v kancelárii. Jednak mi tá predstava prišla trochu nechutná vzhľadom na okolnosti, a potom aj nelogická – Goranovi krvné a iné transfúzie vymedzili čas existencie, takže by som očakávala, že Lujka okamžite vybehne hľadať nové telo a nie že bude strácať čas všelijakými aktivitami... V poviedke bolo viacero miest, kde sa mi zdalo konanie postáv nelogické. Autorka znova ponecháva mnohé na predstavivosť čitateľa; nevysvetľuje napríklad všetky podrobnosti okolo Lujkinho súdu ani v závere poviedky neobjasňuje všetko, čo sa mi páčilo. Koniec bol dobrý a zároveň mrazivý. Oplatí sa prečítať, nech si každý utvorí vlastný názor.

Najkratšou poviedkou zbierky je Vstupenka. Hlavným hrdinom je muž, ktorý sa rozhodne využiť voľnú vstupenku do ZOO, keď mu obchodný partner na poslednú chvíľu odriekne stretnutie. Čoskoro po vstupe do areálu ZOO zistí, aké je dôležité uschovať si lístok na bezpečnom mieste. Na štyri a pol stranách sa rozvíja krátky príbeh, ktorý ma veľmi neprekvapil – tušila som, akým smerom sa bude vyvíjať. Neviem, čo viac dodať. Snáď len to, že tie slzy v závere si autorka mohla odpustiť.

Prvou poviedkou, v ktorej má žena od začiatku významnejšie postavenie, je Niečo obetovať. Ide o fantasy inšpirované legendami o jednorožcoch. Prvýkrát sa stretávame s láskou v tej najromantickejšej podobe. Musím povedať, že sa mi viac páčili Luciine poviedky, kde bol hlavným hrdinom muž, ktorý neriešil vzťahy. Niektoré opisy sa mi v tejto poviedke zdali príliš sladké, až som sa bála, že sa to zvrtne na červenú knižnicu. Našťastie sa tak nestalo. Autorka sa opäť drží svojho štýlu a ponecháva veľa vecí nevysvetlených. V tomto prípade to bolo trochu na škodu. Nepoznám legendy o jednorožcoch do detailov, preto som neporozumela záveru. V poviedke zostáva priveľa nezodpovedaných otázok a dojem z nej je rozpačitý.

Poslednou a zároveň najdlhšou poviedkou je tá, podľa ktorej zbierka dostala názov - Vyššie záujmy. Dej sa točí okolo zvláštnej Lory. Má biele vlasy, žlté oči a je prekvapivo odolná voči treskúcej zime - možno aj preto, že sa živí krvou zvierat. Keďže je iná ako ostatní, dedinčania ju začnú viniť zo všetkého zlého, čo sa v osade prihodí. A keď sa do toho zamieša zvláštny chlpatý tvor zo zasnežených hôr, čitateľ začne tušiť, že sa blíži tragédia. Poviedka má skvelo vypracovanú atmosféru. Veľmi sa mi páčil nápad nepretržitej zimy (dej sa odohráva počas letného slnovratu, no dedina sa stráca pod haldami snehu), dobre gradovala aj nevraživosť dedinčanov voči Lore a záhadné lavíny ma nútili uvažovať nad tým, kto ich má naozaj na svedomí. Ďalším pozitívom je Lora samotná. Lucia postupne odhaľuje, čo je zač; dáva čitateľovi malé indície a necháva ho namáhať mozgové závity, aby ho v závere prekvapila.

Príbeh je dobre čitateľný a plynulý. Fľakom na kráse je napríklad začiatok poviedky. Čo má stavba železnice spoločné s príbehom Lory? Autorka možno chcela naznačiť, že všetko ovplyvnia vyššie záujmy, celá vec so železnicou je však zbytočná, nemusela tam vôbec byť. Použitie veľkého O v zámene Ona sa mi zdalo školácke. Načo používať v priamej reči zámená s veľkými začiatočnými písmenami? To sa predsa týka len korešpondencie a priameho oslovenia v nej. Úplne zbytočný dôraz. Drobný detail, ale mňa to tam rušilo. Pasáž týkajúca sa smrti Lorinej matky sa mi zdala unáhlená. Scenár je príliš predvídateľný, nie však realistický; ako keby sa autorka inšpirovala C-čkovým fimom. No a na záver trocha patetické chvíľky – Og sa zamiloval do predstavy, ktorú mal o Lore, dávno predtým, ako ju prvýkrát uvidel. Lora zase rýchlo zabudla na negatívne pocity voči chlpáčovi. Poviedka mala zopár ďalších múch, ktoré ma rušili, môj celkový dojem z nej je však pozitívny a ak by bolo nejaké pokračovanie, určite by som si ho prečítala.

Ak by som mala zhrnúť zbierku ako celok, vzhľadom na drobnosti, ktoré sa mi nepozdávali, by som ju zaradila do mierne lepšieho priemeru. Ide o slušnú prvotinu, občas som ale mala pocit, že autorka ešte nemá úplne ustálený štýl. Písanie jej však ide, určite by som si rada prečítala aj ďalšie príbehy od nej, tak dúfam, že sa raz dočkám. Vyšším záujmom zatiaľ dávam v mojom osobnom hodnotení slušných 72%.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Bruja