Madeleine L'Englová: Struny času

Uverejnené 05. 05. 2018, Autor/ka: Veronika Yaonee Inglotová
Autor/ka: Madeleine L'Englová
Názov diela: Struny času
Séria: Struny času
Vydavateľstvo: Slovart
E-shop: Slovart.sk
Rok vydania: 2018
Hodnotenie autorom recenzie: 65%
 

Na vedecko-fantastickú novelu poprednej americkej spisovateľky Madeleine L'Englovej sa čakalo s rovnakou vervou ako na film. Pretože odolať vizuálnemu čaru tvorby Avy Marie DuVernayovej je ťažké, rovnako ťažké bolo zvádzať boj s davom čitateľov, ktorým svet všedného a tvrdohlavého dievčaťa Meg Murryovej učaroval. Nakoniec, za vznikom knižného univerza Strún času sa ukrýva spletitá cesta Madeleine L'Englovej životom. Bola rovnako zaujímavá ako tie, ktoré stoja za vznikom nádherných svetov Narnie, Harryho Pottera, Percyho Jacksona či Hraničiarovho učňa. Aj Madeleine L'Englová musela dlho hľadať vydavateľstvo, ktoré by bolo ochotné vydať jej rukopis...

Struny času vyšli v roku 1962. Pýšia sa dvomi knižnými sériami (pokolenie Meg Murryovej a pokolenie Calvina O'Keefea), pričom každá z nich predstavuje dobrodružnú tetralógiu zo sveta vedeckej fantastiky pre mládež (YA). Aj keď sa autorka priznáva, že vo vede a technike je obyčajný nadšený laik, a teda prvé knihy odsúvajú teóriu piatej dimenzie (hyperkocky) na druhú koľaj (dotýkajú sa jej len okrajovo), príbehy o tom, ako niekam nezapadnúť a zachovať si vlastnú tvár, nestrácajú nič na svojom pôvabe.

U nás knižnú tvorbu Madeleine L'Englovej ponúka vydavateľstvo Slovart. V druhej polovici letných prázdnin sa vám z políc kníhkupectiev prihovorí Vietor vo dverách, ktorý dobrodružstvo troch vesmírnych mušketierov rozvije ešte viac. Oplatí sa ale naň počkať?

Struny času sa začínajú poďakovaním fejtonistky Anny Quindlenovej. Táto americká novinárka nám podáva krátky prierez tvorbou a životom Madeleine L'Englovej a zároveň načrtáva pozadie príbehu, ktorý sa čitateľom do rúk dostáva. Vyzdvihuje L'Englovej húževnatosť, vieru, odhodlanie zmeniť svet či ostré vystupovanie voči školskému i spoločenskému schematizmu a aj bývalému režimu. Poukazuje na cnostné hodnoty, ktorými kniha prekypuje, a čitateľovi kladie na srdce, aby v dnešnej uponáhľanej dobe nestratil vlastnú tvár. Poďakovanie v úvode má teda čitateľa nielen navnadiť, ale vysvetliť mu, prečo by si mal túto knihu prečítať aj vo veku, v ktorom už dávno prestal veriť na strašidlá.

Dobrodružné hľadanie strateného otca súrodencami, Meg a Charlesom, v sprievode suseda od vedľa, Clavina, a tromi zvláštnymi bytosťami z iného sveta naprieč piatou dimenziou, má istú paralelu so známymi detskými knihami aj pre dospelých (Alica v Krajine zázrakov, Peter Pan, Nekonečný príbeh, Malý princ, Chlapec, vtáčik a truhlár...). Meg, podobne ako jej brat Charles, sa vymyká z bežného stereotypu, má problém s autoritou, nie je schopná presadiť sa, býva zväčša prchká, jednoducho oplýva bežnými problémami dospievajúceho dievčaťa, ktoré je tak trochu iné.

Jej akcie vyvolávajú primerané reakcie, ktoré sa ale nedočkajú vrelého prijatia, pretože si neuvedomuje dopad svojich činov. Zmierniť temperament jej pomáha päťročný brat, detský génius so svojskou povahou. I on potrebuje na vlastnej koži zistiť, čo so sebou prináša porušenie pravidiel či snaha obhájiť si svoju pravdu a vzoprieť sa autorite. Anna Quindlenová mala pravdu, keď vo svojom poďakovaní upozornila na skrytý význam a zámer Madeleine L'Englovej. Ibaže podobný koncept sa dá v súčasnosti nájsť vo väčšine kníh, a to bez ohľadu na to, či spadajú pod žáner vedeckej fantastiky. Aby teda Madeleine L'Englová presvedčila čitateľa o svojich kvalitách, potrebuje mu ponúknuť o čosi viac.

Prekvapenie neprichádza. Stupňovaniu deja chýba iskra, zvrat sa nekoná. Struny času ostávajú v rovine nastolených otázok, pomaly rozvíjajúcich sa hypotéz a morálneho pátosu. Na nič vám neponúkajú priamu odpoveď, čo by neprekážalo, ak by sa príbeh uchopil úplne inak. Aj keď máte možnosť cestovať svetom farbistej fantázie samotnej autorky, rozkladať sa na molekuly atómu a bojovať s podobným nepriateľom, akému čelil aj sám Anakin Skywalker, nielen príbeh, ale aj jeho kostra vám tak trochu škrípu pred očami. Vynára sa teda otázka, či druhá časť prinesie uspokojivé odpovede, pomôže zžiť sa s postavami, a tak trochu lepšie porozumieť hlavným hrdinom. Vzhľadom na to, že ide o štvordielnu knižnú sériu, bolo by to od autorky naozaj láskavé gesto.

Knihe priťažuje aj fakt, že s nonsensom, ktorý sa postupne z príbehu vynára, nedokážu zručne pracovať ani postavy. Či už hlavní, alebo tí vedľajší hrdinovia. Ich povahy nateraz ostanú pre vás nesympatické a vyvolávajúce skôr rozhorčenie z toho, že v nich nedokážete poriadne čítať a aspoň nejako si utriediť chaos, ktorý vďaka nim vzniká. Márne hľadáte autorkin zámer, asi žiadny nemala. A tak vám neostáva nič iné, len zaťať zuby, a zmieriť sa s tým, že sympatie sa jednoducho dostavia časom. Možno zahorí iskrička nádeje práve pri postavách mimozemských civilizácií, ktorým naši hrdinovia vbehnú do cesty. Nuž... všetky postavy, bohužiaľ, pôsobia miestami plocho. Sú málo výrazné, sem-tam neuveriteľné, chýba im prirodzená spontánnosť, ale až takú veľkú hanbu si však nerobia. A to je dôležité.

Struny času od Madeleine L'Englovej sa dočkali kvalitnej knižnej podoby. Radosť z čítania svižného textu sa umocnila o to viac, že si jeho úpravu vzal pod svoje ochranné krídla práve Erik Fazekaš. Aj keď počiatočné nadšenie z davovej psychózy opadlo, Madeleine L'Englová vám predsa len vyplní čas strávený v spoločnosti jednej z mnohých kníh poeticky. Hoci je jej úvod do univerza Strún času rozpačitý, a niektorí čitatelia sa k nemu už nikdy nevrátia, šancu by sme mu mali dať. A to z dvoch príčin: je ťažké objektívnejšie zhodnotiť rozsiahlu knižnú sériu na základnej jej prvej časti (aj keď to zase nie nemožné). A text má predsa len svoje čaro ukryté pod nánosom rôznych nedostatkov, ktoré vo vás vzbudí zvedavosť. A tá si žiada svoje pokračovanie. A žiada si ho naozaj dotieravo!

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Veronika Yaonee Inglotová
Ďakujeme vydavateľstvu Slovart za poskytnutý recenzný výtlačok.