Martin Hatala: Whiskey, krv a striebro

Uverejnené 30. 06. 2018, Autor/ka: Veronika Yaonee Inglotová
Autor/ka: Martin Hatala
Názov diela: Whiskey, krv a striebro
Séria: Christopher Orchard
Vydavateľstvo: Artis Omnis
E-shop: ArtisOmnis.sk
Rok vydania: 2018
Hodnotenie autorom recenzie: -%
 

Martin Hatala patrí k takým debutujúcim autorom, ktorí dali o sebe vedieť ešte skôr, ako vôbec vydali knihu. Známy stand-upista zo zostavy Silné reči už niekoľko rokov zabáva svojich fanúšikov nielen naživo, ale aj prostredníctvom televíznych obrazoviek. V roku 2012 sa stal absolútnym víťazom jubilejného 10. ročníka Martinus Ceny Fantázie. A aj keď jeho víťazná poviedka s názvom Prianie jazera vyvolala medzi hlasujúcimi nejeden spor, po šiestich rokoch sa opäť uchádza o sympatie čitateľov, ktorí si obľúbili akýkoľvek netypický fantasy námet.

O popularitu detektívnych príbehov sa postaral Edgar Allan Poe v čase, keď sa hľadal pútavý žáner, ktorý by dokázal prilákať k novinám čo najväčší počet čitateľov. Príbeh s tajomstvom a svojráznym výstredným vyšetrovateľom vystrelil detektívne romány na výslnie. Napriek tomu, že 20. storočie prinieslo slávnym detektívkam menší morálny úpadok, bol to práve Raymond Chandler, ktorý sa ich svojím kritickým prístupom snažil vyhrabať spod literárnej tuctovosti. Jeho súkromný detektív, Philip Marlowe, pripravil pôdu pre modernú detektívku s nádychom tzv. drsnej školy (hardboiled school). Tá sa objavila v USA počas hospodárskej krízy a pre čitateľov bola príťažlivá charakteristickými postavami oplývajúcimi poriadnou dávkou cynizmu a absentujúcou empatiou. V prípade Martina Hatalu sa pretavila do jedného z mnohých inšpiračných zdrojov, ktoré v jeho debutujúcej zbierke Whiskey, krv a striebro môžeme nájsť.

V rozhovore, ktorý s autorom urobilo pri predstavovaní zbierky piatich detektívnych príbehov o Christopherovi Orchardovi žilinské vydavateľstvo Artis Omnis, sa pozrieme viac-menej na to, ako vyzeral celý proces navôkol Hatalovej tvorby. Nazrieme do jeho súkromia, spoznáme jeho literárne vzory a vyvarujeme sa tak prvotnému odsúdeniu jeho debutu, keďže zbierka Whiskey, krv a striebro sa až priveľmi snaží odkopírovať schému detektívnych románov jeho obľúbeného spisovateľa Raymonda Chandlera. Bohužiaľ, pred porovnávaním neutečieme, a to ani v prípade, že tento detektív bude, podobne ako bratia Winchesterovci či Grimmovci (tí moderní), riešiť záhadné vraždy vo svete mytologických tvorov, krvilačných príšer, legendárnych prízrakov, opách, beštií či ohýzd.

Napriek tomu, že sa Chrsitopher Orchard snaží čitateľovi zapáčiť už od prvej stránky, a to svojráznym prístupom k vyšetrovaniu, svet drsnej školy v prevedení Martina Hatalu bude na vás pôsobiť stereotypne. Záujem vo vás nevzbudí ani prostredie, v ktorom sa väčšina príhod bude odohrávať (Los Angeles), ani éra, v ktorej sa spolu s hlavným hrdinom ocitneme (30. roky minulého storočia), tobôž záhady, ktoré musí súkromné očko riešiť. Nedostatok záujmu o to, čo sa v jednotlivých príbehoch robí, majú na svedomí málo výrazné postavy, jednoduchá dejová línia, hustota textu (predovšetkým opisov) a autorov jazyk.

Hoci postavy, ktoré do Orchardovho rozprávania vstupujú, majú bohaté zastúpenie predovšetkým v príslušnosti k „magickej“ rase, dokážu vám ponúknuť pútavý životný príbeh, ako aj na prvý pohľad atraktívnu dilemu, s ktorou sa potýkajú, ich konanie a hlavne reakcie na obyčajné situácie sú umelé. Niekedy im zase chýba nejaký konkrétny kľúč, podľa ktorého by si čitateľ dokázal vytvoriť jasnú predstavu o tom, s kým sa práve stretol, čo od tejto postavy môže v priebehu rozprávania očakávať, alebo akým smerom sa jej vývoj bude uberať. Neprítomná rozmanitosť nedovoľuje čitateľovi nájsť si k nim cestu. Čitateľ je teda väčšinu času z literárnych hercov zmetený, frustrovaný alebo podráždený. Ak sa aj nájde svetlá výnimka (napr. Peter Lorre), záujem o ňu sa bude strácať v spleti zdĺhavých prehovorov o málo podstatných veciach, ktoré by v dobre zostavenej detektívke mali svoj zmysel, ale u Martina Hatalu len vypĺňajú prázdne miesta, s ktorými si jednoducho ich autor nevedel dať rady. Hatalove postavy tak postupom času blednú a vy máte pred prichádzajúcim zvratom problém spomenúť si na to, kto naše súkromné očko poveril ťažkou úlohou, ktorú musí riešiť. Koho vlastne Orchard podozrieva a prečo, a či vie vôbec Orchard robiť aj niečo iné okrem cynického (miestami bulvárneho) komentovania pomerov v spoločnosti.

Základom detektívneho románu je naozaj jednoduchá dejová línia, ktorá pomocou okrasných prvkov má odviesť čitateľovu pozornosť od rovnako jednoduchého riešenia predloženého prípadu. Jedným z takýchto nosných prvkov je postava detektíva, jeho výrečnosť, povaha a predovšetkým partner, ktorý vnáša do vyšetrovania zámerne chaos. Čitateľ by si mal rekonštrukciu prípadu poriadne užiť. Všetky okolité vzruchy majú zapojiť do činnosti fantáziu, ale aj prežívanie, a v poslednom rade potrápiť aj triezvy úsudok. Slovné hračky, metódy dedukcie, exotické miesta i krajiny, dobové reálie, unikátne dvojice hlavných protagonistov – toto všetko môžete nájsť v nadčasových dielach takých velikánov, akými sú sir Arthur Conan Doyle, Agatha Christieová, Dorothy L. Sayersová, Maureen Jenningsová, Caroline Grahamová, Daphne Du Maurierová, Georges Simenon, Erle Stanley Gardner, Peter Mayle, Fred Vargas, Juraj Červenák, Susanna Clarková, Michael Clynes... ale v diele Martina Hatalu to jednoducho chýba. Dej bez všetkej tej potrebnej vaty neponúka žiadnu zaujímavú záhadu. A bez dobre „vypointovaných“ postáv nedokáže jednotvárna téma príbeh zachrániť.

Pravdou je, že jednotlivé príbehy sa na začiatku čítajú celkom dobre, pretože majú určité tempo a výber rozprávača text príjemne zdynamizuje. Rozsah, ktorý si Martin Hatala zvolil, a na ktorom Orchardove zážitky zachytáva, je však nešťastný – a teda zbytočne dlhý. Do hry tak vstupujú nadbytočné opisy, monológy, Orchardove posmešné konštatovania, milostné pletky (v detektívke sú vítané, ale v tomto prípade zaváňali červenou knižnicou), snahy čo najdetailnejšie popísať myšlienkové pochody a spôsob dedukcie hlavného hrdinu, až sa čitateľ pri výklade začína nudiť a jednotlivé pasáže preskakovať.

Materiál, s ktorým Hatala pracuje, má potenciál. Aby však mohol vyniknúť, je potrebné texty ešte viac štylisticky upraviť. Odstrániť nános zbytočnej vaty a vniesť do jazyku prirodzenosť. V dnešnej dobe nemá čitateľ problém s veľkým výskytom novotvarov, nespisovných slov, alebo archaizmov, zastaraným vyjadrovaním sa, ak všetky tieto jazykové zložky slúžia na dotvorenie atmosféry určitého obdobia, do ktorého je dej zasadený. Oveľa horšie sa preto bude pasovať s tým, že autor ešte nie je celkom vypísaný, stále sa opakuje, nesprávne volí slová či slovné spojenia a jeho slovná zásoba je chudobnejšia na zaujímavé výrazy či zvraty, ktoré by text oživili.

Zbierka piatich poviedok o Christopherovi Orchardovi, Whiskey, krv a striebro, napriek autorovej snahe, ešte nie je hodná čitateľov detektívnych románov (v kombinácii s akýmkoľvek iným žánrom), a to pre dôvody, o ktorých sa v tejto recenzii už písalo. Ak ale patríte medzi čitateľov, ktorí s detektívkami nemajú veľké skúsenosti, hľadáte niečo, čo by vám pomohlo odreagovať sa, ste vyznávačom brakovej literatúry (v dobrom slova zmysle), môže vás Martin Hatala osloviť. A možno aj zabaviť. Je teda na vás, či dáte novej knihe žilinského vydavateľstva šancu a ako sa s touto výzvou popasujete.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Veronika Yaonee Inglotová
Ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis za poskytnutý recenzný výtlačok.