Miloš Ferko: Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku

Uverejnené 18. 02. 2017, Autor/ka: Bruja
Autor/ka: Miloš Ferko
Názov diela: Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku
Séria: -
Vydavateľstvo: Artis Omnis
E-shop: ArtisOmnis.sk
Rok vydania: 2008
Hodnotenie autorom recenzie: 75%
 

Predstavte si Sibír. Rok bližšie nešpecifikovaný, no nie je to taká dávna minulosť. Používajú sa strelné zbrane, ženy sa v opaľujú na pláži lížuc zmrzlinu a najužitočnejším zvieraťom je mamut. V takomto svete vyrastá aj hlavná hrdinka Olga Stadnicka, ktorej poznávacím znamením sú vlasy farby mamutej srsti a obľúbené schmiedty. Po starej mame šamanke zdedila magickú moc, ale nerada ju využíva. Radšej píše napínavé fantastické príbehy, cestuje hore-dolu po Sibíri a problémy rieši čisto chlapským spôsobom – nekompromisnou streľbou.

Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku nie je román. Ide o zbierku dvadsiatich siedmich poviedok, ktoré spája jediná centrálna postava - Olga Stadnicka. Miloš Ferko v nich rozpráva jej dobrodružstvá a zážitky z detstva. Netrápi čitateľa vyčerpávajúcimi opismi; radšej necháva postavy, aby sa charakterizovali prostredníctvom dialógov a v prípade Olgy aj myšlienkových pochodov. Jednotlivé poviedky na seba nenadväzujú. Nie sú vôbec zoradené chronologicky. Olgine zážitky z detstva sa striedajú s jej dobrodružnými cestami po Sibíri. Spočiatku som bola zmätená; očakávala som jasnú dejovú líniu, sledujúcu určitý cieľ. Postupne som si však na Ferkov štýl zvykla a prestala som medzi jednotlivými poviedkami hľadať súvislosti či spájajúce prvky. Nechala som sa unášať lyrickým štýlom a objavovala som snové čaro jeho sveta.

Ferkov štýl je veľmi špecifický. Nepamätám sa, či som niekedy čítala knihu aspoň vzdialene podobnú tej jeho. Predtým, ako som sa pustila do prvej poviedky, som si myslela, že pôjde o nejaký druh westernu (v tomto prípade osternu) – hlavná hrdinka si vychutnáva nezávislý život, pomáha spravodlivosti svojou presnou muškou a popritom strieda romániky. Vážne, čo by vám napadlo pri takejto anotácii? „ ... 190 cm vysoká dievčina s vlasmi farby mamutej srsti putuje tajgou, púšťou i tundrami, prepadáva banky i vlaky, bojuje a miluje zničujúco, vášnivo a na akčnú hrdinku nepatrične zložito...“ Po prvých troch poviedkach som preto bola veľmi zmätená a začal sa mi v hlave tvoriť mierny chaos. Nielen kvôli už vyššie spomínanej nenadväznosti poviedok, ale hlavne kvôli štýlu samotnému. Miloš Ferko napísal dlhočiznú báseň – a napísal ju vo forme prózy. V celej knihe nejde o akciu či Olgine zážitky. Dôležité sú opisy prírody a pocitov, pri ktorých sa Ferkovi podarilo zopár naozaj skvostných metafor. Tie sa striedajú s krátkymi dialógmi, pohybujúcimi sa na hrane absurdity. Celé to pripomína jeden dlhý rozkúskovaný farebný a voňavý sen.

Najviac mi na knihe prekážali dve veci: prvou sú chyby a preklepy, ktorých je požehnane, napríklad písmenká navyše, zlé koncovky, zlé rody. Pri niektorých mi bolo jasné, že ide o preklepy, no v istých prípadoch som si nebola istá, či to autor nespravil naschvál – vznikli by celkom zaujímavé slovné hry. Aby však vynikli, text musí byť bezchybný. Rozhodne to chce ešte jednu poriadnu korektúru. Druhým negatívom bola organizácia dialógov. Častokrát som mala problém rozoznávať, kto vlastne hovorí, pretože sa inštinktívne domnievam, že nový odsek, pokiaľ ten predchádzajúci končil úvodzovkami, znamená zmenu postavy – čiže rozpráva niekto iný. V knihe to neplatilo, na mnohých miestach som mala problém rozoznať, komu slová patria. Dialógy totiž nie sú vecné a úplne logické. Autor akoby nijako nekontroloval tok svojich myšlienok, len nechal prsty skákať po klávesnici.

Ak sa rozhodnete knihu prečítať, nečakajte, že to bude oddychovka. Text si vyžaduje stopercentnú pozornosť od prvej po poslednej stránky. Istým spôsobom ma čítanie vyčerpalo – neustále som musela analyzovať vety, uvažovať nad tým, aký význam má tá ktorá epizóda v Olginom živote a čo tým všetkým vlastne autor chce povedať. Mňa osobne to bavilo a nemala som veľký problém pokračovať v čítaní. Bolo to pre mňa nové a originálne. Obávam sa však, že väčšina ľudí nebude mať takú trpezlivosť pre Ferkove hry so slovami. Myslím, že mnohí knihu po niekoľkých stranách odložia a už sa k nej nevrátia, pretože nedostanú to, čo je teraz v móde – jednoduchosť, dynamiku a prvoplánovosť. Ak máte radi experimenty a hrabanie sa v texte, smelo do toho. Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku rozhodne má čo ponúknuť.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Bruja
Ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis za poskytnutý recenzný výtlačok.