Neil Gaiman: Křehké věci

Uverejnené 17. 02. 2017
Autor/ka: Neil Gaiman
Názov diela: Křehké věci
Séria: -
Vydavateľstvo: Polaris
E-shop: -
Rok vydania: 2007
Hodnotenie autorom recenzie: 75%
 

Knihy pána Neila Gaimana vo mne vždy vyvolávali rôznorodé a zvláštne pocity. Nikdy som sa celkom presne nevedela rozhodnúť, či sa mi páčia, alebo nie. Stála som niekde na hranici medzi „ach tá hĺbka“ a „preboha, čo to je?!“ a raz som sa naklonila na jednu stranu a raz na druhú. Sama priznávam, že možno som niekedy tú hĺbku tak celkom nevidela, aj keď som sa snažila. Ale predsa len povedať o Gaimanovi, že jeho diela sú niekedy len nezmyselne poukladané slová a obyčajné braky, by asi bolo nemiestne, obzvlášť keď máte aké-také znalosti o tom, akým uznávaným autorom je. A pokiaľ skúsenejší čitatelia a kritici usúdia, že je v tom, čo robí dobrý, sotva sa s nimi ja môžem hádať. Takže pokiaľ sa mi niekedy od pána Gaimana nejaké jeho dielo nepáčilo, pripisujem to na vrub svojej neznalosti , neskúsenosti a nezrelosti.

Ale vlastne to je na Gaimanovi práve to čarovné (aspoň vo mne sa usadila po čase táto domnienka), že vo vás jeho poviedky a romány vyvolajú neuveriteľné spektrum pocitov o rôznej intenzite, a niektoré, o ktorých ste možno ani nevedeli, že ich niekde v sebe máte. Niekedy cítite hnus a odpor, zdesenie, strach, bolesť, smútok (dosť často v extrémnych rozmeroch) a niekedy jednoducho neviete, čo presne by ste mali cítiť, aby ste sa za svoje pocity nemuseli pred inými, ale ani pred sebou samými, hanbiť. V mysli sa vám vynárajú slová ako hnusné, nechutné, kruté, nezmyselné, tragické, ale aj úžasné, sladké, vzrušujúce, láskavé, melancholické... Gaiman z vás jednoducho vytiahne to najtemnejšie, najhoršie, najdesivejšie, ale aj najkrajšie. Napadajú vám myšlienky, ktorým sami nerozumiete a neviete, kde sa berú. Prišla som na to, že on vlastne povie nahlas to, čo ostatní majú len niekde hlboko zakopané v hlave a boja sa to vytiahnuť na svetlo, lebo vedia, že by to vyvolalo pobúrenie.

Všetko toto, som pochopila po prečítaní jeho zbierky poviedok Křehké věci. Pre mňa boli jeho Křehké věci práve tými vecami vzadu v mojej hlave, ktoré by som nikdy nevytiahla a nikdy by som sa nad nimi nezamyslela, nebiť jeho. Ale neboli to práve pekné veci a tak neviem, či je to, že sa dostali na svetlo dobré, alebo nie. Každopádne je pozitívne aspoň to, že o nich viem. Křehké věci boli pre mňa zástupom množstva rôznorodých pocitov.

Z mnohých poviedok v tejto knihe mi behal mráz po chrbte, mnohé ma naplnili depresívnymi a smutnými myšlienkami. Väčšinou neboli ani zďaleka veselé. Najhoršia na niektorých nebola tá odpornosť, ale to, že či už v prenesenom význame, alebo nie – boli skutočnosťou. Boli sme to my všetci, kto v nich vystupoval a my sme boli tí, čo robili veci, ktoré sa mi vo chvíli prečítania nepáčili, ale keď som sa nad tým neskôr zamyslela, zistila som pravý dôvod toho, prečo sa mi nepáčili. Lebo boli tak nechutne skutočné. Mohol v nich byť kus sci-fi, kus fantasy, kus čohokoľvek, ale v každej jednej bol kus reality. Možno je to hlúposť, ale toto boli pre mňa Křehké věci. Alebo aspoň tie, ktoré som chápala, alebo si aspoň myslela, že ich chápem. Tie, ktorým som nerozumela (a dobrovoľne, bez mučenia sa priznávam, že také boli) snáď pochopím, až vyrastiem. A keď nie, aspoň si to môžem stále nahovárať. Ale určite sa k nim jedného zamračeného, upršaného dňa vrátim, aby som sa o tom presvedčila.

Nakoniec, čo dodať? Knihu odporučím len tým, ktorí sa neboja spoznať, čo všetko sa môže ukrývať v ich hlave, tým ktorí sa neboja zvláštnych pocitov. A pokiaľ si ju prečítate a nezistíte nič o čom ste netušili, a nepocítite niečo nové, neviem či to máte ľutovať, alebo sa tešiť.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Mercy