Paolo Bacigalupi: Potopená města

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Paolo Bacigalupi
Názov diela: Potopená města
Séria: -
Vydavateľstvo: CooBoo (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2014
Hodnotenie autorom recenzie: 90%
 

Mahlie mala kedysi ideálne detstvo. Mamu, otca, pekný byt. Lenže potom si čínsky mierotvorcovia, vrátane Mahliinho otca, povedali, že Amerika je beznádejná, zbalili si svoje saky-paky a vrátili sa domov. A nastalo peklo… Nielen pre Mahliu, ktorej v následných bojoch zabili matku a pre jej miešaneckú čínsku tváričku odsekli pravú ruku ale pre všetkých, ktorí si chceli zachovať kúsok ľudskosti...

„Zažila to hodněkrát, když se po zhroucení moci mírových sborů snažila uniknout z Potopených měst. Viděla lidi, kteří kladli odpor, protože byli pevně odhodláni držet se svých zásad. Lidi, kteří si mysleli, že existuje dobro a zlo. Lidi, kteří se pokoušeli zachránit druhé. Lidi, jako byla její matka, která zemřela tak strašnou smrtí, že se Mahliina paměť ješte teď před tou vzpomínkou schovává. Jen Mahlie přežila.“

Keď sa povie Paolo Bacigalupi, každý čitateľ dystópie, agropunku či kníh s ekologickou tematikou zbystrí pozornosť. Autor dobre známy vďaka knihe imaginatívnych poviedok Čerpadlo 6 (Plus, 2010), románu Dívka na klíček (Argo, 2011) či YA románu Prachožrouti (Plus, 2013), prichádza vďaka vydavateľstvu Plus s knihou Potopená města, ďalším dielom série, do ktorej patria aj Prachožrouti. Práve Prachožrouti nás prvýkrát uviedli do sveta temných vízií, kde sme sa hmlou nového storočia pokúsili zahliadnuť obrysy našej budúcnosti a Potopená města túto víziu rozširujú veľmi naturalistickým smerom. Keďže Bacigalupi má úderný a prudko čitateľný štýl, grafickej úpravy sa znovu ujal Milan Malík a prekladu Richard Podaný, čaká nás zážitok nielen čitateľský ale i vizuálny a možno i menšie či väčšie zamyslenie nad svetom či sebou samým.

Vojna je kolos, ktorý pohltí každého, kto sa ocitne v jeho blízkosti. Vie to i Mahlia a Myšák, nerozlučná dvojica, ktorá by jeden bez druhého ťažko prežívala. Ona, čínska odloženka, dcéra odídeného mierotvorcu a miestnej ženy, on, vojnový červ bez rodičov a domova. No i tak sú si nerovní, Mahlia s kýpťom namiesto pravej ruky a šťastnou ľavačkou pomáha miestnemu doktorovi, no medzi ľuďmi je nenávidená a obávaná a Myšiak je proste jednou z mnohých sirôt, ktoré vojna narobila, výnimočný len tým, že raz Mahlii zachránil život a ohrozil svoj, čo je v Bacigalupiho dystopickom svete nevídaný jav. Od vojny sa obaja i tak snažia držať čo najďalej a zažiť aspoň jeden ďalší deň. Žijú v oblasti bývalého Washingtonu, v regióne takzvaných Potopených miest, kde navzájom bojuje niekoľko znepriatelených vojenských frakcií, ktoré neváhajú využívať sfanatizovaných detských vojakov. Keď sa objaví Tool, Mahlia v ňom vidí šancu uniknúť z biedneho života, Myšiak v ňom vidí hrozbu, že stratí všetko, čo mu doteraz bolo známe. Ale potom je Myšiak vtiahnutý do spárov vojny a Mahlia sa musí rozhodnúť, či bude riskovať svoj život pre kamaráta alebo sa sama vydá na miesto, kde ju možno čaká vysnívaná sloboda bez šialenstva nikdy nekončiacich bojov.

„Otec sedával u okna s tou průsvitnou tekutinou ve sklence, nad průplavy se nesly zvuky palby a on dokázal všechny zbraně určit. "Pětačtyřicítka, 30-06, AK-47, dvaadvacítka, QBZ-95, M-60, AA-19, AK-74, padesátka, 999.” Mahlie podle otcova předříkávání poznávala mnohohlas války. Později, když hlavně těch zbraní mířili na ni a ona se po břiše plazila ven z pekla, se je naučila poznávat taky.“

V Potopených městech sa Bacigalupi vracia do sveta Prachožroutov, no veľa spoločného tieto dve knihy nemajú. Autor tu naďalej rozvíja dystopický svet, kde po klimatickej katastrofe stúpla hladina oceánov natoľko, že zaplavila väčšinu pobrežných oblastí Severnej Ameriky. Nedostatok surovín, nezodpovedné genetické manipulácie a vojenské strety uvrhli tento svet do víru biedy a násilia a vojny. No na rozdiel od Prachožroutov, Potopená města sa nedajú len tak ľahko zaškatuľkovať ako YA kniha. Sú vyspelejšie, krutejšie a drsnejšie. Bacigalupi ukazuje vojnu v jej pravej podobe, ako nezmyselný a samovražedný podnik, z ktorého je takmer nemožné uniknúť. Všadeprítomný strach, zúfalstvo a beznádej dýchajú z každej stránky. Čitateľ spolu s postavami cíti bezmocnosť, keď sa ten nezastaviteľný mlynček na mäso a kosti rozbehne a vpustí do sveta armády detských vojakov, ktoré bezhlavo pália staré cenné obrazy, ničia umenie, opíjajú sa lacnou pálenkou, aby sa mohli ciachovať či nútiť dievčatá, ktoré sú rovnakými deťmi ako oni, k sexu. Bacigalupi poukazuje na viacero problémov dnešného sveta, okrem využívania detí ako vojakov napríklad fanatické nasledovanie lídrov, klimatické zmeny a globálne otepľovanie, mrhanie surovinami a ľahostajnosť k tomu, čo sa nachádza až za naším prahom.

Bacigalupi však neskúma veci až do takej hĺbky, v niečom predsa len nezabúda, že ide o YA román, ktorý naschvál zasadil do dystopického sveta budúcnosti, pretože poskytuje viac možností pre akciu a dobrodružstvo. Drží sa lineárneho rozprávania príbehu, nepchá nikde ani trošku vaty a celá kniha je vlastne jednou dobrodružnou šnúrou plnou bojov, naháňačiek a akcie.

„Z večera se stal jeden vír chlastu a prášků a oslavné palby a pak už ho všichni táhli do jiné části budovy a tam byly holky.
Duch se překvapeně snažil soustředit. Od odchodu z domu žádné holky neviděl a teď mu motal hlavu ten pach strachu a sexu, ale kluci ho už strkali dopředu.
Někdo mu vrazil do ruky flašku Trojitého kříže, Slim a TamTam chytili jednu holku a přistrčili ji až k němu, a všichni se smáli a pili a nutili holku dělat, co je napadlo, a Myšákovi se dělalo zle, jenže Duch byl sjetý a hořel a žil a šílel a Myšák je tak jako tak mrtvý.
Myšák, to byl jenom nějaký válečný červ. Duch je voják, a hlavně žije. I kdyby zítra umřel, dneska večer žije.“

Celý príbeh sa odohráva na pomerne malom území a neobjavuje sa v ňom priveľa postáv. Tou hlavnou je Mahlia, vďaka ktorej okrem triezveho pohľadu na drsnú realitu dostaneme aj atraktívne informácie z minulosti, kedy ešte v Amerike boli mierotvorci a snažili sa zastaviť nekonečné boje. Mahliin pohľad na vec spestruje rozprávanie Toola, jedinej postavy, ktorá spája Potopená města s Prachožroutmi a jedného z detských vojakov, v ktorom, ako sa zdá, ešte občas prebleskne stopa ľudskosti. Bacigalupi nepripustil dialóg okolo správania sa postáv a všetky pudové reakcie vykreslil tak vierohodne, až to trochu spôsobuje zimomriavky. A hoci načrtol toľko závažných tém, nejde o nudnú knihu plnú filozofovania nad osudom sveta. Bacigalupi má rád ťah na bránku, takže Potopená města dávajú len málokedy vydýchnuť a bonusom je, že kto sa nechce zamýšľať nad problémami sveta, nemusí. Môže vypnúť a jednoducho si užiť akčnú military. Navyše nejde ani o žiadnu záchrana sveta, celý dej smeruje len k tomu, aby Mahlia zachránila sama seba, aby dospela k tomu, načo vlastne vojna je a prečo sa bojuje, k tomu, že ľudia nebojujú preto, aby niečo zachránili, ale preto, aby len ďalej ničili a niekedy záleží len na tom, aby človek v sebe našiel dobro a nebol ako tí druhí.

Táto znepokojivá kniha, ktorá je trochu o ľuďoch a trochu o tom, kam možno smeruje tento svet, zaujme každého, nielen tínedžerov. Nedá sa zaškatuľkovať, je prekvapivá, akčná a úderná so skvelými postavami a reálne vykreslenými základnými pudmi prežitia, vynikajúco zvládnutou záverečnou akciou a ak vás aj neposadí na zadok, užijete si každú jednu stránku. Pre mňa boli Potopená města rozhodne zaujímavejším počinom ako Prachožrouti a nechám sa prekvapiť, s čím príde Bacigalupi nabudúce. Ak bude príbehy z tohto dystopického sveta aj naďalej stupňovať, tá ďalšia zaručené vyrazí dych...

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.