Paolo Bacigalupi: Prachožrouti

Uverejnené 17. 02. 2017, Autor/ka: Shaola
Autor/ka: Paolo Bacigalupi
Názov diela: Prachožrouti
Séria: -
Vydavateľstvo: Plus (Albatros Media)
E-shop: AlbatrosMedia.sk
Rok vydania: 2013
Hodnotenie autorom recenzie: 70%
 

„Jako kdyby mezi loděmi prošel Odpadkový bůh, sekal a třískal, porcoval obrovitá kovová plavidla na kusy a pak mrtvoly bezstarostně nechal poházené za zády. A kdekoly ležely ty obří lodě, tam se jako mouchy hemžili party sběračů odpadu podobné té Nailerově. Prokousávaly se kovovým masem a kostmi. Vláčely tkáně starého světa výš na břeh, k váhám na kovový odpad a k recyklovacím tavicím pecím, které hořely nonstop, pro větší slávu firmy Lawson & Carlson, společnosti, která všechen svůj zisk čerpala z krve a potu rozebíračů lodí.“

Nadšencom agropunku, dystópie či ekológie netreba príliš predstavovať pomerne mladého, cenami ovenčeného autora z Colorada, ktorý svoje knihy podpisuje menom Paolo Bacigalupi. Ich pozornosti určite neunikli imaginatívne poviedky zhromaždené v zbierke Čerpadlo 6 (vydavateľstvo Plus, 2010), ktoré získali hlavné ocenenie českej Akademie sci-fi, fantasy a hororu ako kniha i poviedková zbierka roku, či román Dívka na klíček (Argo, 2011). Vy, ktorí ste sa s Paolom Bacigalupim ešte nestretli, máte možnosť spoznať jeho tvorbu i prostredníctvom knižky určenej pre mladých i starých, ktorú na trh uviedlo české vydavateľstvo Plus tento rok. Vďaka vynikajúcej grafickej úprave Milana Malíka Prachožrouti zaujmú na prvý pohľad a autorov úderný a prudko čitateľný štýl veľmi príjemným spôsobom podtrhne preklad Richarda Podaného, vďaka ktorému ich po druhom pohľade neodložíte. Prachožrouti sa tak stávajú veľmi atraktívnou knihou a podľa slov na prebale si ju s chuťou prečítajú všetci tí, ktorí sa pokúšajú hmlou počiatku nového storočia zahliadnuť obrysy našej budúcnosti.

Paolo Bacigalupi v Prachožroutech rozvíja vízie sveta bez fosílnych palív a minerálov, kde ľudia zvádzajú každodenný krutý boj o svoje právo na život. Autor nás zavedie do slumov na pláži Bright Sands Beach, ktorá je pokrytá vrakmi ropných tankerov a nákladných lodí, ktoré uviazli na americkom pobreží. V nie príliš vzdialenej budúcnosti tam žijú ľudia iný život, ako ten, na ktorý sme zvyknutí. Každý deň je pre nich bojom o prežitie. Alebo skôr bojom o prežívanie. Skoro ráno vstať, celý deň tvrdo makať, ak máte šťastie, niečo málo zjesť a ísť spať. Dodržať kvótu. Držať partu. Nenechať sa nahradiť. A neumrieť.

I teď v noci vraky svítili, jak se na nich pracovalo. Lidi se činili za světla baterek a dál se je usilovně snažili rozebrat. Lodě vypadali jako obrovité černé stíny, za nimi byly jasné hvězdy a šmouha Mléčné dráhy. Světla z baterek poblikávala, nadskakovala a hemžila se. Přes vodu se nesly údery perlíků. Uklidňující zvuky práce a činorodosti, ve vzduchu uhelná vůně od lavicích pecí a čerstvý slaný vánek od vody. Nádhera. Než skoro umřel, nevědel to.“

Aj takýto drsný svet môže mať isté surové čaro. Dospievajúci Nailer pracuje v ľahkej parte, prehľadáva hrdzavejúce tankery kvôli medi a iným kovom a hoci je malý, stále sa strachuje, že aj napriek nedostatku jedla vyrastie tak veľmi, že sa stane priveľkým pre ľahkú partiu. A stále primalým pre ťažkú. Snaží sa vychádzať s otcom, z ktorého je už len ľudská troska poznačená ťažkým osudom a alkoholom a ktorý si frustráciu vybíja na jedinom synovi.

Nailer je snílek, ktorý celé dni sníva o tom, že bude mať “kliku”! Nie takú tú obyčajnú (ako prežiť ďalší deň), ale fakt obrovskú MEGA kliku. ROPU. Nájsť veľa ropy a vedieť si to zariadiť tak, aby ste do konca života nemuseli z potrubia ťahať káble. Aby ste nemuseli bývať s otcom, ktorí vás takmer denne mláti. Aby ste aspoň z časti unikli…

Prachožrouti nie sú rozsahom dlhá knižka. Zhltla som ju behom jedného dňa, keď som počúvala ako rozbúrený oceán naráža do stien ropného tankera, dážď bubnuje do okien. Dlho som nevedela, čo si o tejto knihe myslieť. Moja hlavná dilema spočívala v tom, že kniha je napísaná skvele a číta sa takmer sama, má hlavu i pätu, solídny príbeh a uveriteľné postavy, ale niečo jej chýba. Keď ju čítate, úplne vás pohltí, ale keď ju odložíte... nuž, zíde z oči, zíde z mysle. Bacigalupi v nej načrtáva niektoré závažné problémy, nad ktorými enviromentalisti po večeroch plačú do vankúšov, ale to, ako sú tu podané, vás nedonúti ani len hodiť fľašu od minerálky medzi plastový odpad či zložiť zadok na sedadlo autobusu namiesto do auta. Postavy sú síce sympatické ale po dvoch týždňoch si už nepamätáte ich mená. Len ten pocit, že sa vám toto dielko páčilo, pretrváva...

To, že ide o autorov prvý YA román, nemá s mojím pocitom neúplnosti nič spoločné. Bacigalupi totiž s ľahkosťou a s citom využíva všetky prednosti, ktoré tento žáner ponúka a zároveň sa mu darí nenudiť nás starších. Kniha je akčná, priamočiara, nestihnete sa pri nej takmer ani nadýchnuť, nieto ešte nudiť. A nie je to spôsobené jej kratším rozsahom, Bacigalupi tam jednoducho toľko nahustil!

Aj napriek tomu, ako rýchlo príbeh plynie, majú Prachožrouti kompaktný dej. Nič nevyčnieva, nikde nič nechýba, všetko beží logicky a priamočiaro. Postavy konajú primerane veku a situácii, sú sympatické i hnusné, farebné a nie čiernobiele a hlavne sa nesprávajú hlúpo! Veríte im každé slovo, každú myšlienku a každý čin a myslíte si, že v podobnej situácii by ste sa zachovali rovnako.

Autor nezabúda ani na to, že postavy by sa mali vyvíjať. Najviac viditeľné je to na Nailerovi, ktorý si ako hlavná postava uchmatol najviac priestoru. Zo začiatku len sníva o troche ropy, ktorá by mu zabezpečila pohodlný život, no postupne si uvedomuje, že to nestačí a že by sa vďaka tomu zmenilo len málo.

„Ale Klikař z toho vyšel o moc líp než my.“
„Jasně.“
Nailer si odplivl.
„Přesně to říká prase v ohradě, když místoněj zapíchnou jeho bráchu.“
Pokrčil rameny.
„Pořád jsi prostě v tý ohradě. A pořád umřeš.“

A tá atmosféra! Život v slumoch je opísaný tak verne, až máte pocit, akoby ste ho žili. Až keď na scénu vtrhne “šťastný děvče”, ide všetko mierne dolu kopcom. Zrazu sa kniha netočí okolo ropy, prežitia, ľahkej partie, tvrdých podmienok a každodenného strádania, ale okolo ženskej, ktorú treba zachrániť, lebo je strašne dôležitá. Práve “úteková línia”, v ktorej treba postavy dostať z bodu A do bodu B, je asi jedinou viditeľnou slabinou knihy. Kým sa dej odohrával v slumoch, všetko klapalo ako hodinky. Jemnú nudu vynahradí až zhruba posledných tridsať strán, na ktorých Bacigalupi rozohrá grandiózne finále, vďaka ktorému mu odpustíte takmer všetko, čo ste mu vyčítali.

Prachožrouti zaplnia každému, kto po nich siahne, niekoľko súvislých chvíľ života, ktoré vďaka nim strávi veľmi príjemným spôsobom. Bacigalupi píše úderne a vo svojej predstavivosti stvoril svet, ktorý ukrýva veľa tajomstiev, ktoré treba odhaliť a príbehov, ktoré chcú byť vypovedané. S vysokou pravdepodobnosťou v nich dotiahne tých pár súčiastok, ktoré v úvodnom diely ešte škrípu. Či sa tak naozaj stane, zistíme už čoskoro. Vydavateľstvo Plus ohlásilo druhý diel s názvom Potopená města na rok 2014. Dovtedy si môžme skrátiť čakanie napríklad Bacigalupiho poviedkami. Do sčítania, priatelia!

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Shaola
Ďakujeme vydavateľstvu Albatros za poskytnutý recenzný výtlačok.