Richelle Meadová: Upírska akadémia – Krvavý sľub

Uverejnené 18. 02. 2017, Autor/ka: Ella
Autor/ka: Richelle Meadová
Názov diela: Upírska akadémia – Krvavý sľub
Séria: Upírska akadémia
Vydavateľstvo: Slovart
E-shop: Slovart.sk
Rok vydania: 2014
Hodnotenie autorom recenzie: 65%
 

Na Krvavý sľub som sa nesmierne tešila. Veď kto by aj nie po tom, čo sa stalo na konci Tieňom pobozkanej? Z Dimitriho sa stal strigoj a Rose sa vydala za ním odhodlaná zabiť ho a oslobodiť ho tak z pazúrov toho strašného osudu. Dokonalý zvrat!

ALE... Áno, bohužiaľ, je tu to ale. Asi som od knihy čakala priveľa. Po trochu rozpačitom začiatku celej série ma autorka v druhom a treťom dieli presvedčila, že to s písaním skutočne vie a ja som si bola istá, že každá ďalšia kniha už bude len lepšia a lepšia. Preto ma prekvapilo, keď sa Krvavý sľub stal tak trochu fackou, ktorá ma vrátila späť do reality. Nevysvetľujte si to zle, kniha mala, samozrejme, aj svoje pozitívne stránky.

Napríklad takého Adriana Ivaškova...

Ale späť ku knihe. Tak ako som si Rose v predchádzajúcich dvoch dieloch obľúbila, tak som sa s ňou v tomto nedokázala zžiť. Chápem ju, stratila muža svojho života (hoci ja som Dimitrimu nikdy moc nefandila, ale dobre, jej voľba), ale predtým na mňa jednoducho nepôsobila ako typ hrdinky, ktorý polovicu knihy prevzdychá a preplače za svojím milovaným. Nikdy mi nepripadala byť príliš citlivá a hoci bolo na chvíľu fajn vidieť aj túto jej stránku, mala som pocit, že to autorka trochu prehnala a ťahala miestami až do extrému. No a čo sa dialo potom ďalších zhruba 100 strán, nechcem to tu príliš rozoberať, aby som zbytočne nespoilerovala, ale to bolo čosi, čo ma sklamalo asi najviac (asi ako keď Saba v Pustine vliezla do postele DeMalovi, ale to len pre porovnanie). Jednoducho som mala pocit, akoby Rose niekto vymenil a z tej odvážnej a odhodlanej dampírky, ktorá bola schopná nakopať zadok komukoľvek, sa stala naivná husička, ktorá sa miestami zatvárila drsne, no asi jej to ani nikto neveril. Vtedy som len krútila hlavou a pýtala sa, čo mi to s ňou autorka porobila.

Na druhej strane, Lissina dejová línia bola tentoraz výnimočne pútavejšia a momenty, kedy bola Rose „v jej hlave“ som si užívala asi najviac. Nepochybne na tom mala dosť veľký podiel aj Avery, nová morojka, ktorá prišla na Akadémiu so svojím otcom a poriadne tam zamiešala karty. Za túto postavu musím autorke zložiť poklonu, pretože ju napísala vynikajúco a až do poslednej chvíle som o nej nemala najmenšie pochybnosti. Dokonca som si ju aj obľúbila.

Tejto knihe však výrazne chýbala dynamika deja. Prvú polovicu som sa viac-menej prenudila, ďalšiu štvrtinu si ťukala po čele a v poslednej sa veci konečne rozbehli starým dobrým tempom. V porovnaní s predchádzajúcimi dielmi, hlavne Mrazivým bozkom a Tieňom pobozkanou, mi to pripadá ako krok späť. Tam totiž autorka dokázala, že vie pekne postupne stupňovať napätie a vytvárať takú atmosféru, vďaka ktorej čitateľ nie je schopný knihu odložiť. V tomto prípade bolo pre mňa skôr problémom sa k nej vrátiť a nebyť toho viac-menej dobrého záveru, zrejme by som nebola veľmi presvedčená pustiť sa aj do ďalšieho dielu. Trochu ma ale aj tak mrzí to, čo na konci autorka naznačila. Bol to vyslovene ústretový krok pre najvášnivejšie čitateľky, ktoré by ju bez toho zrejme ukameňovali. Aspoň v to dúfam, pretože potom ma už napadá len to, že jednoducho by nevedela, o čom písať.

Nechcem knihu v žiadnom prípade zatracovať, no jednoducho cítim, že autorka nevyužila potenciál dejového zvratu, ktorý nastal na konci tretej knihy a trochu sa zasekla na, pre mňa zbytočných, popisoch a dejových odbočkách, ktoré nemali nejaký hlbší význam. Napriek tomu som zvedavá, ako sa jej podarilo popasovať s úlohou, ktorú si do ďalšej knihy sama stanovila.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Ella
Ďakujeme vydavateľstvu Slovart za poskytnutý recenzný výtlačok.