Trudi Canavanová : Tessia: Zrození čarodejky

Uverejnené 18. 02. 2017
Autor/ka: Trudi Canavanová
Názov diela: Tessia Zrození čarodejky
Séria: Dějiny Sachakanské války
Vydavateľstvo: Zoner Press
E-shop: -
Rok vydania: 2011
Hodnotenie autorom recenzie: 65%
 

Trudi Canavan sa do povedomia milovníkov fantastickej literatúry dostala prostredníctvom jej prvej knižnej série Trilogie o černem mágovi, ktorá zožala úspech vo veľkých častiach sveta. Netrvalo dlho, kým sa na trhu zjavila jej nová trilógia Věk pěti, v ktorej sa spisovateľka vzdialila od sveta vytvoreného predošlými knihami a namiesto mladistvej novicky si teraz za hlavnú hrdinku zvolila dospelú kňažku. Kniha Tessia: Zrození čarodejky sa napísala až po týchto dvoch sériách, dejovo tvorí prequel k debutovej trilógii a odohráva sa stovky rokov pred týmto príbehom.

V prisľúbenom návrate do Kyralie sa ocitneme ďaleko od Imardinu, hlavného mesta krajiny, kde je sústredené celé politické dianie. Odrezaná od okolitého sveta a mestského vplyvu sa na severe krajiny nachádza malá dedinka menom Mandryn. Ľudia sa tam živia tým, čo si sami vypestujú a majú vlastne celkom pokojný život.

Tessia patrila tiež k dedinčanom. Bola dcéra miestneho liečiteľa a po ničom netúžila viac, ako ísť v šľapajach svojho otca. Príležitosť, aby ukázala svoje schopnosti, nenechala na seba dlho čakať. V tom čase boli totiž krajiny Kyralia a Sachaka znepriatelené a neustále hrozilo vypuknutie vojny. Keď teda sachakanský mág prišiel na návštevu k miestnemu mágovi, Lordovi Dakonovi, muselo sa rátať s veľkými problémami. Nik však nečakal, že sa tento sachakanský mág, Takado, obráti proti vlastnému krajanovi – v zúrivosti zranil svojho otroka tak vážne, až bolo treba zavolať liečiteľa. Tessia sa teda vybrala ako pomocníčka do mágovho domu. No na tejto návšteve sa u nej prejavili schopnosti úplne iného druhu: keď sa ju totiž Takado chystal obťažovať, inštinktívne sa bránila, no nie päsťami, ako by sa to dalo čakať, ale mágiou. Bola jedna z tých, ktorých magické schopnosti boli natoľko silné, až sa dokázali oslobodiť bez pomoci iného mága. Tento dar by sa však mohol javiť ako nanajvýš nebezpečný, ak by sa Tessia nenaučila ovládať svoju silu, a preto ju Dakon prijal ako svoju žiačku, aj keď jej to spoločenské postavenie nedovoľovalo.

Tessia si na svoje školenie nevybrala ten najvhodnejší čas. Nešlo zďaleka len o to, že Dakon už jedného novica mal, ktorý vôbec nebol nadšený, že sa musí deliť o pozornosť svojho mentora. Len čo sa Takado vytratil z Dakonového sídla, zhromaždil niekoľko sachakanských mágov okolo seba a spoločne začali kuť plány na dobytie Kyralie. A nemali namierené nikam inam ako do jej srdca, do Imardinu – bolo to nebezpečenstvo, ktoré žiadny mág nemohol ignorovať. Tessia sa teda so svojím mentorom a spolužiakom musela vybrať trasou nepriateľov, aby spoločne bránili svoju vlasť.

Objavuje sa nám tu knižka z oblasti klasickej fantasy, na ktorej vábi najmä meno autorky, ktorá si už vytvorila reputáciu pomocou svojej prvotiny. Preto je jasné, že po nej siahnu v prvom rade tí, ktorí sa už oboznámili s autorkinou tvorbou (a taktiež si ju obľúbili). No nie je nikde napísané, že si to nemôžu prečítať i tí, ktorí sa s ňou ešte nestretli, pretože ide o samostatný príbeh, ktorý je uzavretý, aj keď je umiestnený do minulosti Kyralie. Pomocou knihy možno spoznať dobre spracovaný historicko-čarovný svet, alebo v prípade, že Trilogie o černem mágovi pre vás nie je novinka, občas sa chápavo pousmiať nad niečím, s čím ste sa už stretli predtým, a až teraz sa dozviete, prečo to je práve tak.

Čarovný svet teraz odložme bokom, ten sa radí k zásluhám Černého mága. Už na tomto mieste musím spomenúť, že to je jedna z mála vecí, ktorú by som na knihe pochválila. Celé to je totiž bez tej určitej kúzelnej atmosféry dosť rozčarujúce. Dej je zbytočne roztiahnutý a napreduje vražedne pomaly, a pri čítaní som sa viackrát prichytila pri tom, že som listovala dopredu s nádejou na akýkoľvek náznak, že sa dej pohne čo i len o kúsok vpred na ďalších päťdesiatich stranách. Autorka sa často zdržiava pri nepodstatných scénach a pasážach, ktoré dej ďalej nerozvíjajú a ani inak ničím nie sú zaujímavé, jednoducho tvoria obrovské prázdne miesta, ktoré sú sem-tam prerušené stupňovaním diania. Celá kniha by sa pokojne dala skrátiť na polovičný až tretinový rozsah bez toho, aby sa niečo dôležité vytratilo. No nechcem tým povedať, že dĺžka je vonkoncom negatívnym úkazom. Kto napríklad hľadá pekný štýl a dôveryhodné popisy, nebude musieť pátrať dlho. Z knihy priam sála spisovateľská skúsenosť, ktorú si Canavan osvojila počas rokov písania, a pri toľkom množstve strán, ktoré stihla napísať, jej nadanie nemožno opomenúť. Rozvinutie tohto deskriptívneho štýlu si žiada istý počet strán, ale nemalo by to ísť na úkor napätia. Autorka už často dokázala, že to vie spraviť aj lepšie.

Tessia ako hlavná postava príbehu sa ponáša na Soneu, novicku z Černého mága. Aj ona bola chudobná deva, ktorej magické schopnosti sa prejavili celkom nečakane, a delila sa o tú istú pasiu pre liečenie ako aj odpor voči každej forme násilia. No pri tom všetkom Tessii chýbala iskra, či nejaké hlbšie povahové črty – tam, kde predstavovala Soneina zmes hrdosti, skromnosti a určitým spôsobom aj vznešenosti, zostáva u protagonistky tejto knihy prázdne miesto. Veru, Canavan by si mohla viac nechať záležať na postavách, a nielen na tej hlavnej. Aj vedľajšie postavy sú nemastné – neslané, a len ťažko sa s nimi dá stotožniť, alebo si ich azda obľúbiť.

Za svetlý bod v tomto románe pokladám pasáž podanú z pohľadu Stary. Táto mladá dáma má otca zo Sachaky a matku z Elyne, susednej a mierumilovnejšej krajiny. Strávila dlhé roky vo vlasti svojej matky, a teraz sa konečne vracia k svojmu otcovi do Sachaky. Nestihla sa však ani poriadne vžiť do tohto prostredia, už ju jej otec – mág vtiahol do svojich záležitostí a intríg viac, ako by to komukoľvek bolo milé. Tu sa autorka ocitla vo svojom živle a jej nadšenie pre exotické a historické kultúry úspešne preniesla na čitateľov. Práve postava Stary vniesla do deja akciu. Ten nebol teda taký spomalený ako v iných pasážach, pričom aj vykresľovanie sachakánskej atmosféry a spoločnosti dostalo tiež dosť svojho priestoru. Za pomoci tejto postavy sa do deja vplieta nový uhol pohľadu, ktorý rozširuje obzor celého konfliktu a upresňuje názor čitateľa na všetko, čo sa tu odohráva. Škoda len, že sa v tomto duchu nenesie celá kniha.

Toto dielo má rozhodne svoju hodnotu a nemožno ho považovať za brak, no dalo by sa od neho čakať i viac. Preto by si knihu mali zadovážiť hlavne tí, ktorí sú tvorbou Trudi Canavan doslova nadšení, lebo sa tu opäť stretnú so starými známymi oblasťami a fantasy prvkami. Ak ste už niečo z autorkinej tvorby čítali, nenechajte sa odhovoriť, ale majte na vedomí, že vás táto kniha možno sklame. A v prípade, že teraz počujete meno autorky po prvýkrát a radi by ste si nejakú z jej kníh prečítali, začnite radšej s Trilogie o černem mágovi, poprípade s Věk pětí, a ak vás to osloví, cestu k Tessii si nájdete. V mojich očiach to však ostáva doteraz najslabšia kniha z pera tejto spisovateľky, a preto dúfam, že v jej ďalšej tvorbe zozbiera dosť síl a zmôže sa na niečo lepšie, lebo na to má.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Flavel