Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu

Uverejnené 25. 03. 2017, Autor/ka: Veronika Yaonee Inglotová
Autor/ka: Jana Plauchová
Názov diela: Úvod do teórie chaosu
Séria: -
Vydavateľstvo: Artis Omnis
E-shop: ArtisOmnis.sk
Rok vydania: 2016
Hodnotenie autorom recenzie: 100%
 

Jana Plauchová sa narodila v Banskej Bystrici. Magisterské štúdium v oblasti molekulárnej biológie ukončila v Bratislave na Univerzite Komenského. V súčasnosti žije v Žiari nad Hronom, kde pôsobí ako odborná pracovníčka Krajskej hvezdárne a planetária Maxmiliána Hella. V roku 2012 vydala svoj prvý vedecko-fantastický román Nula kelvinov, ktorý v duchu klasickej fantastiky priniesol pútavý príbeh o cestovaní v čase, genetických hrách i nástrahách vedy a techniky vzdialenej budúcnosti.

Večnosť omylov si svojich fanúšikov našla v roku 2014. Bolo to v čase, kedy sa bývalý astronaut Derek Watson rozhodol vyšetriť nejasnosti navôkol nečakanej havárie raketoplánu Discovery. Nielenže sa dokázal postaviť vlastným démonom, ale urobiť aj najťažšie rozhodnutie vo svojom živote, ktoré predovšetkým čitateľov tzv. hard science-fiction presvedčilo o tom, že Jana Plauchová vie, o čom píše. A tak čas, ktorý sa do jej kníh investoval, sa aj vyplatil.

Úvod do teórie chaosu vydalo vydavateľstvo Artis Omnis na sklonku minulého roka. Príbeh o sebaklamoch, sile ľudského strachu a fóbiách má, podľa slov autorky, niečo spoločné aj s Crichtonovou Sférou, avšak prípad Petra Murraya a záchrannej lode Sunday Princess si žije vlastný život. Niekedy je harmonický, inokedy búrlivý, vždy je však autentický, plný zvratov, útrap či šťastia v nešťastí, čiže bežných problémov, s ktorými v istom momente bojuje každý z nás.

Fikcia Jany Plauchovej je kvalitná aj preto, že si autorka, podobne ako A. C. Clarke, I. Asimov, H. G. Wells a mnohí ďalší svetoví klasici vedeckej fantastiky, uvedomuje, akým spôsobom sa základy dobrej sci-fi položili. Nebráni sa experimentovaniu, decentne čitateľa poúča, zručne využíva odborné termíny, ale aj rôzne typy postáv, bez ktorých by príbeh nefungoval tak, ako by mal. A pretože sú postavy vo vedeckej fantastike väčšinou zovšeobecnené, synteticky sformované a častokrát úzko prepojené s funkciou rozprávača v diele, ich výraznosť je presne to, čo dobrý námet posúva ďalej. V prípade Úvodu do teórie chaosu, ale aj predchádzajúcich diel Jany Plauchovej, platí toto tvrdenie dvojnásobne.

Dnes je bežné, ak sa vám v príbehu objaví hrdina s výnimočnými schopnosťami. O čosi menej zvyčajným úkazom je však hrdina s nedostatkom, ktorý mu bráni fungovať tak, akoby chcel, a to predovšetkým vo vypätých situáciách. Peter Murray jeden taký nedostatok má. A nie je sám. Napriek tomu, že si to po celý čas odmieta priznať, pobyt na záchrannej lodi Sunday Princess mu do cesty vženie hneď niekoľko zaujímavých ľudí s istou vadou, ktorí sa so svojím životom pasujú rovnako únavne ako on. Nakoniec, Úvod do teórie chaosu je aj o tom, ako sa nevzdať, pripustiť si vlastné omyly i zlyhania, poučiť sa z chýb, zachovať si tvár a vždy byť sám sebou. Úvod do teórie chaosu totiž neodškriepiteľne stojí na postavách.

Na postavách jedinečných, svojských a živých. Na postavách kladných, záporných aj prelietavých. Presne na takých, ktoré môžeme už dlhšie nájsť v súčasnej realistickej próze, stierajúcej hranice rôznych výstavbových postupov i prvkov v umeleckom texte. Toto splývanie vnáša do deja novú perspektívu nazerania na skutočnosť. Udalosti, ktoré sa nám pred očami odohrávajú, sú podávané z jedného zorného uhla viacerými postavami, hodnotiacimi tie isté historky z rozličných aspektov. Tie zodpovedajú racionálnym, logickým i vedeckým možnostiam objektívneho poznania skutočnosti, takže rozprávač sám bude vedieť len toľko, koľko môže vedieť jeden konkrétny človek. Na jednej strane sa týmto postupom priamo obmedzujú autorove možnosti uviesť čitateľa do nevšedného a výnimočného sveta, na druhej strane sa autorovi dovoľuje predkladať realita natoľko dôveryhodne, až sa sám čitateľ stáva priamym účastníkom deja a všetko veľmi intenzívne prežíva. Možno bude mať problém úplne porozumieť definícii Lagrangeovho bodu, ťažšie sa rozpamätá na Schrödingerovu mačku, alebo sa s princípom divergencie nedokáže tak úplne stotožniť a zacyklená časová slučka bude pre neho predstavovať rovnakú záhadu ako návrat Moffatovho Sherlocka. Nebude to však podstatné. Bizarný svet Jany Plauchovej kohokoľvek z nás živelne pohltí, dynamicky prehltne a vypľuje na jedno nadýchnutie.

Úvod do teórie chaosu začala Jana Plauchová písať v dobe, keď drala školské lavice na základnej škole. Odvtedy ubehlo síce veľa času, ale Jana Plauchová to s Petrom Murrayom nikdy nevzdala, za čo som jej aspoň ja vďačná. Napriek tomu, že sa jej meno neskloňuje pri slovenskej fantastike tak často, akoby sa malo, patrí Jana Plauchová k slovenským spisovateľom, ktorí stoja za vašu pozornosť. Nakoniec, kde inde by sme našli takú ľúbeznú časovú bipolárnosť, decentné experimentovanie so štvrtým rozmerom priestoru, pútavú extrapoláciu efektu „spomalenia času“ alebo spopularizované objavy modernej fyziky, ak nie v jej knihách?

Peter Murray a záchranná loď Sunday Princess majú všetko, po čom fanúšikovia hard science-fiction túžia. Úvod do teórie chaosu vám prináša správny pomer akcie, dobrodružnej výpravy, krkolomnej zápletky, vedeckého bádania, romantiky aj výrazných archetypov, bez ktorých by etická, ale ani tá estetická výpovedná hodnota diela nedokázala správne fungovať. Autentické vzťahy, autentickí ľudia, ale aj autentické zložky skutočnosti, a to či už tie spoločenské, alebo sociálne, dávajú knihám Jany Plauchovej nový rozmer, ktorý so zaužívanou štruktúrou románov vedeckej fantastiky geniálne funguje. A pomerne dlho ešte aj fungovať bude.

Tri celky, dvadsaťsedem kapitol, štyristodvadsaťdeväť strán, žiadna okatá pompéznosť, nijaká umelá veľkoleposť, tobôž fádny gýč, len jeden a ten istý okamih vo vašom živote – to je Úvod do teórie chaosu od Jany Plauchovej a žilinského vydavateľstva Artis Omnis.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Veronika Yaonee Inglotová
Ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis za poskytnutý recenzný výtlačok.